Prišla silná búrka, do veže chrámu Santa Reparata udrel blesk a zrútila sa dokonca časť zvonice, čo v ľuďoch vyvolalo hrôzu a videli v tom predzvesť blížiacej sa skazy. Svedkami „nebeského znamenia“, ako ho opísal Niccolò Machiavelli, boli na jar 1492 obyvatelia Florencie a súvisieť malo s úmrtím muža, ktorý vládol, i keď neoficiálne, mestu a štátu viac než dve desaťročia.
Volal sa Lorenzo Medici a napriek tomu, že jeho vláda v sebe niesla prvky despotizmu, tešil sa všeobecnej úcte a obľube.
„Príroda už nikdy nestvorí takéhoto muža,“ vyjadrila sa po jeho smrti grófka Katarína Sforzová.
„Vo Florencii, ba ani v celom Taliansku nikdy nezomrel človek, za ktorým by jeho vlasť tak smútila,“ napísal aj po štvrťstoročí s nemalou dávkou exaltovanosti už spomínaný Machiavelli, podľa ktorého „krátko po jeho odchode vyklíčili semená zla, ktoré nikto nedokázal vykynožiť a stále ničia krajinu“.
V podobných súvislostiach zdôraznil význam Lorenza Mediciho aj ďalší súdobý historik a spisovateľ Francesco Guicciardini. „Šťastná Florencia upadla po jeho smrti do nešťastí a nehôd, ktoré ešte viac znásobili jeho povesť,“ napísal vo svojich Florentských príbehoch.
Lorenzo Medici mal pravdaže nemálo kritikov, no faktom je i to, že už súčasníci ho prezývali Il Magnifico, čiže Nádherný alebo Veľkolepý. Oceňovali vraj najmä jeho rozvahu a obozretnosť, ale tiež zmysel pre krásu a umenie a v neposlednom rade diplomatické schopnosti.
Z toho všetkého Florencia ťažila. V čase, keď na Apeninskom polostrove medzi jednotlivými mestskými štátmi prebiehali zúrivé boje, jej dokázal po desaťročia zabezpečiť mier, nezávislosť a územnú celistvosť, v ktorých sa mohla takmer nerušene rozvíjať.
Pápežskí finančníci
Zlatý vek Florencie, ako sa toto obdobie zvykne tiež nazývať, sa začal písať ešte za éry Lorenzovho deda Cosima Mediciho. (Do histórie sa zapísal pod prezývkou Il Vecchio, teda Starý.) Bol najbohatším Európanom svojej doby. No ťažko by sa ním stal, keby základ rodinného biznisu stále tvoril obchod s vlnou či koreninami, ako to bolo po niekoľko generácií predtým.
Zmenil to jeho otec Giovanni, ktorý s kapitálom 10-tisíc florénov založil v roku 1397 vo Florencii banku. Úspešne ju rozbehol, no práve Cosimo sa neskôr významne podpísal pod jej expanziu.
Základom boli síce vklady obchodníkov a popredných šľachtických rodín tej doby, či úvery, ktoré im poskytovali, no hlavným partnerom ich finančného domu bola rímsk...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.