Existuje nejaká jasná definícia pre zlo?
Zlo ani dobro prekvapivo žiadnu univerzálnu definíciu nemajú. Ide o kategórie, ktoré si určujeme výhradne my, ľudia. Veci, ktoré sa dejú v prírode a celom vesmíre, nie sú ani dobré, ani zlé. Jednoducho sú. Je to taký zvláštny paradox. Keď vyslovíte slovo „zlo“, každý vnútorne rozumie, že je to niečo veľmi zlé. S definíciou zla má problém aj kresťanská teológia, ktorá hovorí, že všetko, čo Boh stvoril, je dobré. Ako teda môže existovať zlo? Jeho definícia teda musí byť vyjadrením absolútnej negativity a odporu. Je protikladom dobra a vyjadruje čokoľvek, čo je zlé, nevhodné, nemorálne či škodlivé. Ale aj pri tejto definícii sa dostávame do problémov, pretože musíme definovať aj dobro. To je však tiež veľmi ťažké. Dobro môžeme definovať minimálne v troch významoch.
„Subjektívne“ dobro je to, čo nás teší. Ale subjektívne dobro môže druhému spôsobovať ujmu. Takže tento typ dobra musíme nechať v úvodzovkách. Ďalej môžeme definovať „objektívne“ dobro. Teda také, ktoré prospieva všetkým. Aj keď aj tu je to tenký ľad, pretože len ťažko nájdeme dobro, ktoré by bolo bez výhrady prospešné pre všetko živé. Ako príklad sa uvádza voda. Tá sa rozlieva a nikomu neškodí. Ale keď je vody veľa, môže to byť aj veľmi zlé. Ako tretia úroveň dobra sa definuje dobro „mravné“. Za to sa považuje správanie, ktoré sa vzťahuje k nejakému vyššiemu princípu, ktorý je však definovaný ľuďmi. Ale aj tu narazíme, pretože to, čo sa považuje za vysoko mravné správanie, môže byť v rôznych kultúrach aj pomerne odlišné. Zatiaľ čo pre niektoré kultúry a náboženstvá je zabitie „neznaboha“ vysoko hodnoteným mravným dobrom, pre iných môže byť aj zabitie mravca považované za mravne problematické.
A čo vy? Ako si definujete zlo sám pre seba?
Mne osobne sa najviac páči budhistická definícia, ktorá hovorí, že zlo znamená čokoľvek, čo poškodzuje šťastie akýchkoľvek bytostí alebo bráni jeho príčinám. Páči sa mi, pretože je univerzálna a núti nás uvažovať trošku za roh, aj mimo nášho vlastného sveta, čiže aj o šťastí toho druhého. Tým nás vedie k väčšej zodpovednosti za tých ostatných. Samozrejme sa však nikdy nestane, že svojím konaním nikomu nijako neublížime. Pretože, ako sa hovorí, aj cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.
Aká je vaša osobná profesijná skúsenosť so zlom?
Ako súdny psychológ som pracoval na mnohých prípadoch,
Zostáva vám 88% na dočítanie.