Na obrazovky priniesla veľké reality show, ako nezávislá producentka pripravila pre Markízu seriály Kuchyňa či Milenky. So štvoricou herečiek z Mileniek pripravuje celovečerný film. Hovorí, že televízie by okrem programov na istotu mali testovať aj nové typy seriálov a prinášať kvalitnejšie produkty. Producentka Adriana Kronerová je presvedčená, že diváci si ich nájdu.
V máji skončili na obrazovkách Markízy seriály Milenky a Kuchyňa. Oba ste producentsky pripravovali a v oboch boli predlohou zahraničné koncepty. Ako vznikol nápad na ich adaptáciu?
Pri Milenkách som ako prvú nevidela originál verziu BBC, ale videla som ruskú adaptáciu na Channel 1 Russia. Veľmi sa mi páčila a napadlo mi, že by som seriál veľmi rada posunula aj našim ženám v slovenskej verzii. Pozrela som si potom aj britskú a americkú verziu a ponúkla som koncept Markíze.
Aká bola reakcia televízie?
S Milenkami sme prišli do Markízy už pred dvomi rokmi a v prvom kole sme ich nepresvedčili. Televízia to vnímala ako isté riziko, že je to príliš „HBO štýl“ a nie je to ich cieľovka. Medzitým sme nakrútili Kuchyňu a potom sa nám podarilo dohodnúť aj na Milenkách.
Bola to otázka financií?
Nie. Milenky rozhodne neboli najdrahší slovenský seriál, ktorý sa natočil za posledný rok.
Čím ste Markízu presvedčili, aby šla do rizika? Predsa len, je to iný typ seriálu, ako štandardne ponúka.
Z môjho pohľadu to nebolo riziko, verila som, že projekt bude úspešný. Programov na istotu majú dosť a taká veľká stanica si môže dovoliť testovať iný typ seriálov, než na aké sú ich diváci zvyknutí. Aj to musí robiť. Ak by pokračovali len v tom, čo majú teraz, tak sa môže stať, že keď sa zmení dopyt, nebudú vedieť včas zareagovať.
Čo napokon rozhodlo?
Argumentovala som tým, že je to diera na trhu a treba to skúsiť. V tom čase prišla do kín aj Evitovka Všetko alebo nič, ktorú produkoval Peter Núňez, čo je vlastne tá istá cieľovka, a mala rekordnú návštevnosť. Bola som presvedčená o tom, že Milenky budú ženy baviť. (Ja sama som získala závislosť, keď som ich pozerala v zahraničnej verzii :).) Nejde len o to, že v seriáli sú pekné kostýmy a pekné prostredia. Riešia sa tam témy partnerských vzťahov, ktoré sú vnímané zo ženského pohľadu. A dotýka sa aj vážnejších tém, ako napr. eutanázia, umelé oplodnenie alebo vzťah s mladším mužom. A hlavne, ukazuje silu ženského priateľstva.
Markíza dosahovala so seriálom veľmi slušné výsledky a oslovila hlavne mladšiu cieľovú skupinu divákov.
Televízia získala aj nových divákov, ktorí nie sú primárne ich publikum, ale tento seriál si ich našiel. Sú to prevažne mladí ľudia, ktorí už televíziu ako médium nepozerajú vôbec, sledujú seriály online na HBO GO či na Netflixe. Je to zaujímavé aj z obchodného hľadiska, lebo cieľová skupina od 20 do 40 je veľmi atraktívna.
Online je budúcnosť sledovania programov. Z obchodného hľadiska je to cesta, ako osloviť mladú generáciu.
Boli ste spokojná s piatkovým prime time?
Samozrejme, že to nie je úplne ideálny vysielací čas, vtedy je časť našej cieľovky vonku a žúruje. Stala sa však taká zábavná vec, že mnohé mladé ženy zostali doma, aby si pozreli Milenky. Často aj spolu, ako keď muži pozerajú futbal. Tak si to predstavoval náš režisér, keď to točil, a splnilo sa mu to :).
Priemerne si Milenky pozrelo 370-tisíc divákov a ďalších 100-tisíc ho videlo na webe Markízy.
Online je budúcnosť sledovania programov, čo sa potvrdilo aj pri týchto výsledkoch. Z obchodného hľadiska je to cesta, ako osloviť mladú generáciu, a tým nemyslím tínedžerov, ktorá už ani nevlastní televízory. S týmto treba konečne aj na Slovensku začať pracovať.
Seriál bol zasadený do vyššej strednej vrstvy, čo nie je u nás bežné. Neobávali ste sa, či ho diváci prijmú?
Nie, chceli sme nepriamo ukázať, že už je skoro 30 rokov od pádu komunizmu a veľa sa zmenilo. Slovensko má vyššiu strednú vrstvu a celkom početnú, ktorá prišla k svojmu životnému štandardu vlastnou prácou. Peniaze v seriáli vidieť, ale neriešia sa tam. Chceli sme ukázať novú generáciu tridsiatnikov, ktorí úspešne fungujú v konkurenčnom prostredí. A ja som chcela ukázať Bratislavu, akú mám rada. Takú tú „ženskú“ Bratislavu.
To je aká?
Taká krajšia, bez hranatých sklenených budov, ktoré tak radi ukazujú muži. Parky, nábrežia, záhrady, terasy... v pozadí hlavne veľa kvetov, to bolo moje zadanie, s ktorým som občas robila nervy mužskej časti tímu :).
Režisér a kameraman boli muži – Jakub Kroner a Mário Ondriš.
Oni dodali Milenkám potrebný drive, mužskú energiu, aj keď celý seriál má ženskú optiku. Príbehy sú rozprávané z pohľadu žien, na rozdiel od väčšiny slovenských seriálov, kde majú ženy len doplnkovú linku. V Milenkách je to naopak, žiadna mužská postava nemá vlastnú samostatnú dejovú linku, to znamená, že keď nie je so svojou partnerkou, tak vlastne nevieme, čo robí. Seriál nasleduje trend ženských hrdiniek, čo je v Hollywoode, ale aj v Európe veľký boom posledných dvoch-troch rokov. Na ženské hrdinky sa focusujú aj kvalitné seriály na Netflixe či HBO.
Pre Jakuba Kronera bola réžia Kuchyne a Mileniek nová skúsenosť.
Kuchyňa bola Jakubova prvá televízna seriálová skúsenosť. Teda ak nepočítame seriál Lokal TV, ktorý bol animovaný. Ale mal za sebou dva celovečerné hrané filmy (Bratislava film (2009), Lóve (2011), poz. red.).
Nie je to iný štýl práce?
Pri tomto type seriálu ani nie, iba na to máte menej času a peňazí ako pri filme. Keď točíte film, robíte 4-5 obrazov denne a my sme točili okolo 10, čo je dosť. Na porovnanie, pri denných seriáloch, ktoré sa točia hlavne v štúdiách, je to až 20 a viac obrazov denne.
Išli by ste aj do denného seriálu, ako sú napríklad Oteckovia?
Ako kreatívna producentka som dva roky robila Ordináciu v ružovej záhrade, takže mám skúsenosť s tým, ako vyprodukovať 150 dielov ročne. Je to iný spôsob práce, ktorý pre mňa nie je až taký lákavý. Nehodnotím ho ako horší, len inak pracujete s príbehmi na ploche 12 dielov a inak pri 150 dieloch.
Ako ste spokojná s výkonmi vášho druhého seriálu Kuchyňa?
Pokiaľ viem, tak si našiel svojho diváka. Bol jednotkou na trhu v čase vysielania po celý čas. Ruskú predlohu sme museli výrazne adaptovať, aby sa to dalo lokalizovať na slovenské pomery. V origináli je to totiž michelinská reštaurácia v Moskve, do ktorej príde chlapec z vidieka, čo sa na Slovensku nedá aplikovať, lebo taká reštaurácia tu vlastne ani nie je a ani si nemyslím, že by práve toto Slovákov bavilo. Preto sme príbeh otočili a chlapec z mesta šiel variť do tradičnej slovenskej koliby na Liptove.
Nepomohli seriálu s nábehovou krivkou Susedia, ktorí ho výrazne potiahli?
Kuchyňu sme točili pred dvoma rokmi, no čakala na svoje uvedenie rok a na obrazovky sa dostala až teraz. Neviem presne, prečo to tak bolo, ale podľa mňa je to trochu škoda. Minulý rok by bola prišla na obrazovky zároveň so šou Zem spieva, ktorá naštartovala veľký záujem o tradície a folklór a mohla sa viezť na „spoločnej vlne“. Teraz už mohla ísť druhá séria a pripravovať sa tretia. To sú však strategické rozhodnutia, ktoré idú mimo producenta programu.
Budú Kuchyňa a Milenky pokračovať?
Kuchyňa pokračuje, ale bez nás, Markíza si ju vyrába interne. Milenky sú zatiaľ otvorené, ale aj v prípade, že by mali pokračovať, iba príprava je rok intenzívnej práce.
Čo pripravujete ďalej? Aké sú vaše plány?
Máme veľa plánov a projektov, všetko závisí od toho, do ktorého nás to skôr „pustí“, hlavne finančne. Radi by sme konečne natočili vianočný film (pripravujeme ho už niekoľko rokov). Momentálne prerábam a prispôsobujem scenár, lebo chceme, aby tam hrali herečky z Mileniek. Myslím si, že medzi nimi vznikla veľmi dobrá „chémia“ a bola by škoda to nevyužiť. A rovnako aj celý tvorivý tím Mileniek. Mali sme veľké šťastie, že sa nám podarilo dať dohromady skvelú zostavu talentovaných ľudí. Je to romantická komédia a chceme nakrúcať v zime, čiže v kinách by mala byť v prvej polovici budúceho roka. Zároveň vyvíjame niekoľko ďalších projektov. Jakub (Kroner, pozn. red.) by mal budúci rok točiť pokračovanie svojho úspešného filmu Lóve, plus mám jeden výborný seriál, ktorý by som chcela točiť budúce leto.
Prezradíte viac?
Je to kriminálny seriál, ale postavený trochu inak, ako sú slovenskí diváci zvyknutí, nie sú to samostatné epizódy, ale napätie na pokračovanie. Odohráva sa celý na Oravskej priehrade a verím, že by mohol dobre zafungovať.
V našej brandži máte vždy rovnakú pozíciu – štartujete zakaždým od nuly.
Je problém presvedčiť televízie?
Projekty ponúkame priebežne všetkým trom slovenským televíziám. Seriál musí zapadnúť do ich nastavenej programovej štruktúry v danej sezóne. Ak je z ich strany záujem, projekt zrealizujeme.
Nemáte už jednoduchšiu pozíciu?
V našej brandži máte vždy rovnakú pozíciu – štartujete zakaždým od nuly. Nie je to tak, že po nejakom úspešnejšom projekte už máte vystarané. Kto si to myslí, ten sa veľmi mýli :). Občas sa na rok, dva zadarí, ale iba začiatočníci veria tomu, že táto vlna ich ponesie navždy.
Žiadali ste na pripravovaný film dotáciu z Audiovizuálneho fondu?
Na vianočný film zatiaľ nie. Najprv riešime financovanie zo súkromných zdrojov. Na vývoj Lóve 2 sme práve v týchto dňoch dostali podporu.
Aké máte skúsenosti s fondom pri iných projektoch, kde sa uchádzate o podporu?
Za posledných veľa rokov sme sa o podporu viackrát uchádzali a dostali sme takmer nič :). Väčšinou neuspejeme. Väčšiu podporu dostal iba film Lóve (premiéra v roku 2011, réžia Jakub Kroner, pozn. red.) spolu 260-tisíc eur, čo bola asi polovica rozpočtu filmu. Celovečerný animovaný film LokalFilmis (2015, r. Jakub Kroner, pozn. red.) bol celý financovaný iba zo súkromných zdrojov, a napriek tomu vznikol a mal v kinách skoro 50-tisíc divákov. Takže nemôžem súhlasiť s tvrdeniami slovenských animátorov, že bez štátnej podpory sa tu animácia robiť nedá. Celý online projekt Lokal TV, kde sme za štyri roky vyrobili 13 hodín animácie, vznikol bez jediného eura od štátu.
Fond svojím spôsobom pomohol naštartovať filmovú tvorbu na Slovensku. Nie všetkých tvorcov, respektíve projektov sa však táto podpora dotýka. Ako vnímate nastavené pravidlá?
Myslím si, že niektoré z nich treba zmeniť.
Aká je vaša predstava?
Nechcem nikoho hodnotiť, to mi neprislúcha. Naše produkty majú pomerne veľký komerčný úspech a svojím spôsobom nás to stále diskvalifikuje. Lenže predstava, že začnete stavať dom od strechy, nefunguje. Základom fungovania domácej kinematografie je, aby diváci chodili na slovenské filmy. Tituly, na ktoré ľudia masovo chodia do kina, sú komerčné. A ak nebudú takéto slovenské filmy v ponuke, ľudia si nenavyknú chodiť na žiadne slovenské filmy. Kinematografia je na celom svete v prvom rade biznis, zábava, až potom umenie. Neviem, prečo by to iba u nás malo byť inak. Navyše, kto určuje, že niečo už je umenie, a niečo ešte nie? Ak niekto urobí film, ktorý dostane podporu viac ako milión eur a do kín príde pár tisíc divákov, je to pre producenta všade na svete problém pri získavaní prostriedkov na ďalší projekt. U nás zatiaľ evidentne nie.
Voľakedy dávno ste povedali, že „divadlo a film stratili kontakt s realitou“. Ukazujú realitu počty divákov v kinách a pri televízii píplmetre?
Nie, píplmetre sa používajú iba kvôli biznisu, nie ako odraz reality :). Na ich základe sa predáva reklamný čas.
Televízia však formuje vkus divákov.
Nepochybne. Samozrejme, že komerčná televízia má úplne iné zadanie ako verejnoprávna. Aj keď... kvalitná komercia je podľa mňa lepšia ako nekvalitný pokus o umenie. Dôkazom toho je HBO, ale hlavne Netflix, ktorý investuje cez jeden a pol miliardy dolárov do pôvodnej tvorby a veľa z nej je naozaj vo vysokej kvalite, nielen profesionálnej, ale aj výpovednej. Robia pre nich mnohí oceňovaní umelci z celého sveta, držitelia Oscarov aj európskych filmových cien. Pre mňa bol napríklad v poslednom období obrovským zážitkom izraelský seriál Fauda alebo britský The Crown, americký Altered Carbon či skvelý komediálny seriál Grace and Frankie. Neponúkajú divákom len lacnú zábavu. A profitujú a expandujú. Prečo by to nemalo fungovať u nás?
Kto je Adriana Kronerová?
Začínala ako divadelná dramaturgička na Novej scéne, neskôr sa venovala prekladateľstvu z angličtiny. Spolupracovala so všetkými slovenskými a českými televíziami ako kreatívny producent veľkých reality show ako Mojsejovci, Big Brother, Celebrity Camp, Česko-Slovensko má talent, Máme rádi Česko či Modré z neba. Autorsky vytvorila seriály Profesionáli a Hoď svišťom, dva roky bola kreatívnou producentkou seriálu Ordinácia v ružovej záhrade, je spolutvorcom šiestich ročníkov Osobnosti televíznej obrazovky. Od roku 2008 má vlastnú produkčnú spoločnosť INOUT Studio, v ktorej vznikol animovaný seriál pre dospelých Lokal TV a tiež celovečerné filmy Bratislava film (2009), Lóve (2011) a LokalFilmis (2015). Z televíznych projektov práve skončili seriály Kuchyňa a Milenky, ktoré uvádzala Markíza. V súčasnosti pripravuje romantickú komédiu, ktorá by mala prísť do kín budúci rok.