Americká spoločnosť Mattel nesmie v Mexiku predávať bábiky Barbie, ktoré sú inšpirované ikonickou mexickou maliarkou Fridou Kahlo. Rozhodol o tom súd s tým, že rodina umelkyne má výhradné právo na jej komerčné zobrazovanie.
Spoločnosť Mattel v marci pri príležitosti Medzinárodného dňa žien predstavila novú sériu bábik inšpirovanú 17 ženskými historickými aj súčasnými postavami vrátane Fridy Kahlo. Niektorí z maliarkiných príbuzných ale s predajom novej bábiky nesúhlasili a uviedli, že spoločnosť použila Fridu ako inšpiráciu bez toho, aby získala súhlas jej rodiny.
Praneter umelkyne povedala, že bábika je príliš svetlá. "Páčilo by sa mi, keby bábika mala rysy podobnejší Fridiným. Nie ako táto bábika, ktorá má svetlé oči," povedala.
Keď súd rozhodol v prospech rodiny maliarky, uviedla, že rozhodnutie bolo spravodlivé. "Mala to byť oveľa viac mexická bábika ... s tmavými vlasmi, zrasteným obočím a nie tak chudá, pretože Frida nebola tak chudá ... Mala na sebe mať viac mexického oblečenia a šperkov," povedala praneter.
Frida Kahlo je označovaná za jednu z najvýznamnejších umelkýň 20. storočia. Preslávila sa najmä intímnymi autoportrétmi odrážajúcimi bolesť a osamelosť.
Rozhodnutie súdu sa vzťahuje iba na Mexiko a možno sa proti nemu odvolať. Právni zástupcovia spoločnosti Mattel sa k verdiktu ale zatiaľ nevyjadrili. Rodina Fridy Kahlo sa však chce so spoločnosťou súdiť aj v Spojených štátoch.
Na Twitteri sa bábika stretla s rozporuplnými reakciami. Kým niektorí z nej boli nadšení, iným vadila svetlá pleť a skutočnosť, že bábika nemala žiadne znateľné fyzické postihnutie.
Frida Kahlo (1907-1954) bola v mladosti členkou mexickej komunistickej strany a cez svoje umenie hrdo šírila mexickú kultúru. Rovnako sa stavala proti rodovým normám tým, že nosila nohavice a mala intímne vzťahy s mužmi i ženami.
Jej tvorba odrážala najmä jej fyzické trápenie spôsobené rázštepom chrbtice, obrnou a autobusovou nehodou v 18. rokoch, keď jej chrbticu prevŕtala železná tyč. Maliarka celý život trpela bolesťami a absolvovala 22 operácií.
Zomrela v júli 1954 krátko po svojich 47. narodeninách v La Casa Azul, kde sa tiež narodila. Teraz je z jej "modrého domu" múzeum, ktoré každý mesiac priláka tisíce návštevníkov.