Pohľad do zákulisia
K prípadu aféry Watergate bol na konci 90. rokov prirovnávaný prípad Clinton - Lewinská, známy aj ako Monikagate. Carl Bernstein - jeden z dvojice slávnych novinárov - však nesúhlasí. "V prípade Watergate sme mali do činenia so systematickým zneužívaním moci. Prezident Spojených štátov využil svoju funkciu a spreneveril sa demokracii. V našich dejinách sa nič podobné neodohralo. Ani pred Nixonom, ani po ňom. Monikagate má k takémuto zneužívaniu ďaleko. Tu nejde o zneužívanie ústavnej moci, ale o správanie sa." Prečo sa teda Lewinskej prípad stal celosvetovou mediálnou témou? Francúzsky novinár a autor knihy Tyrania médií Ignacio Ramonet sa domnieva, že ide o prejav nového mediálneho objavu. Zaujímavými informáciami sa stal súkromný život verejných osôb a škandály spojené s korupciou.
Pretlak informácií
V našich končinách bol donedávna problémom najmä všeobecný nedostatok informácií. Sloboda tlače bola na začiatku 90. rokov vnímaná ako kľúčová podmienka na vznik diskusie a kritiky. Nestojíme však dnes pred opačným problémom? Nadbytkom informácií, ktoré nie sme schopní triediť, pretože na to nemáme čas ani kapacitu. "Čoraz väčšie množstvo informácií nikto neprijíma a už vôbec neinterpretuje. Výsledkom je, že sa časť ľudí pred mediálnymi informáciami uzavrie úplne," hovorí britský politológ, autor knihy Médiá a demokracia, Johne Keane.
Mediálny analytik Jan Jirák však už dávnejšie upozornil, že našu skúsenosť so slobodou médií treba vnímať v širšom kontexte. "Naša spoločnosť sa otvorila vo chvíli, keď sa rola médií v spoločnostiach okolo nás zmenila. Médiá sa stali nezastupiteľným nástrojom efektívnej komunikácie a medializované posolstvá nadobudli zásadný význam. Môžu ovplyvniť politický či hospodársky vývoj a pre tých, ktorí v mediálnej oblasti podnikajú, sú nadmieru účinným prostriedkom vedúcim k ekonomickej prosperite."
Taký normálny tovar
"Pri zrode súčasného systému českých médií stála požiadavka nezávislosti spolu s nespochybňovaným imperatívom trhovo liberálneho prístupu," konštatuje Jan Jirák. Ide o predstavu, ktorú razí mediálny magnát Rupert Murdoch. Voľná súťaž médií na trhu je podľa neho najvhodnejšia pre "konzumentov", ktorí sa sami rozhodnú, čo chcú. Väčšina novinárov správy za akýsi produkt dostupný na trhu, samozrejme, nepovažuje. Mnohí svoju prácu - aspoň spočiatku - chápu ako verejnú službu. Autor knihy Trhovo orientovaná žurnalistika John H. McManus však poznamenáva, že od vzniku tzv. šestákovej tlače pred 150 rokmi sú správy tovarom, ktorý možno predať a kúpiť. Isteže, tovarom svojho druhu. Čitatelia, poslucháči či diváci platia za informácie cenu, ktorá však neodzrkadľuje celkové náklady spojené s ich produkciou. Podstatne väčšiu časť hradia podľa McManusa inzerenti.
Vedomie, že správy a informácie môžu byť tovarom, zmenilo aj kritériá, ktoré na ne kladieme. "V minulosti šlo predovšetkým o hľadanie pravdy. Boli sme tiež svedkami, že sa informácie stali predmetom politického boja. Mnohí si možno spomínajú na ostentatívne pálenie straníckych novín a výkriky: sú to samé lži! Dnes je to inak. Cena správy závisí od toho, či je po nej dopyt. Treba ju totiž predať," hovorí známy poľský novinár Ryszard Kapuscinski. "Ani najlepší zákon nemôže nahradiť vnímanie médií v spoločnosti. Postavenie novinára do značnej miery závisí od toho, v akom médiu pracuje, kto ho vlastní a ako sa vlastník chová. Jednou zo zásad je striktné oddelenie redakčnej práce a inzercie. Znamená to, že nikto z inzercie by nemal zasahovať do redakčného obsahu novín. Ak v takémuto prípadu dôjde a dozvie sa to verejnosť, výrazne to poškodí prestíž média. Každý si teda rozmyslí, či ekonomický zisk stojí za poškodenie prestíže a straty čitateľov. Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Poľsko sú v porovnaní so Západom na tom horšie, pretože tu slobodné médiá existujú len 15 rokov," hoví mediálny analytik Milan Kruml, ktorý pracuje v TV Nova.
Výroba výpovedí
Ramonet situáciu v oblasti médií porovnáva so situáciou v potravinárskom priemysle. Potraviny dlhý čas boli a v mnohých častiach sveta stále sú nedostatkovým tovarom. Dnes ich západná Európa a Severná Amerika produkujú vo veľkom. Ako sa však ukázalo, odvrátenou stránkou revolúcie v poľnohospodárstve sú potraviny plné pesticídov, ktoré spôsobujú ochorenia a zdravotné problémy. A tak, kým ľudia kedysi umierali od hladu, dnes umierajú pre kontaminované potraviny. Správy boli tiež kedysi "úzkym profilom". V krajinách, kde sú pri moci diktatúry sú nimi dodnes. Naopak, v demokraciách sa informácie na obyvateľov valia z každej strany. Práve tak, ako voláme po čistých potravinách by sme podľa Ramoneta mali volať po informáciách založených na pravde. Ako upozorňuje Jan Jirák, postupne dochádza k stieraniu hraníc medzi žurnalistikou a reklamou. Prvá je totiž čoraz menej "výpoveďou o skutočnosti" a stále viac výsledkom pôsobenia špeciálnych inštitúcií na "výrobu výpovedí", teda reklamných agentúr a PR oddelení. Mnohí novinári aj analytici sa zhodujú, že sa médiá spod štátneho tlaku dostali pod ekonomický tlak. Stojíme skutočne pred rizikom, že ich hlavnou funkciou prestane byť hľadanie pravdy, ktoré nahradí generovanie zisku? Podľa Milana Krumla však médiá majú k dispozícii obranné mechanizmy. "Ak sa dozviete, že sú nejaké noviny schopné zastaviť alebo naopak pustiť článok len preto, že z toho majú ekonomický zisk, môžete nadobudnúť pochybnosti, či takéto články nie sú všetky. Chýba tu akási sebaregulácia. Ak napríklad vo Veľkej Británii alebo v Nemecku tlačová rada rozhodne, že došlo k takémuto prehrešku, zverejnia to všetky noviny a zmienené periodikum sa za chybu ospravedlní. Myslím si však, že aj v našom prostredí si vydavatelia uvedomujú, aké riziko plynie z ovplyvňovania redakčnej práce. Médiá sa medzi sebou o takúto informáciu podelia v tom okamihu je dané periodikum vystavené napospas manipulácii."
Funebrák, elektrikár a... novinár
Zmena sa však neprejavuje len na obsahu médií, ale aj na vzhľade redakcií. "Ak ste v minulosti navštívili redakciu novín či televízie, natrafili ste na pomerne skromne zariadené priestory prepchaté zakladačmi so zväzkami, starými číslami novín a knihami. Dnes sa televízie presídlili do honosných budov. Chodbami vás vedie starostlivo upravená recepčná a celá atmosféra pripomína dôležitosť a moc, aká bola predtým spájaná skôr s vládnymi úradmi," píše Ryszard Kapuscinski v Le Monde Diplomatique. Z prostredia sa však pomaly vytráca osobnosť novinára. Hlavnými hviezdami sú hlásatelia správ, z farebných časopisov sa na nás tlačí záplava rosničiek a "zabávačov". Novinár - špecialista je pomaly nahrádzaný skupinou, ktorá nesie označenie "mediálni pracovníci". Prestíž novinárskej profesie však bola kolísavá aj v minulosti. V prieskumoch, ktoré sa v Spojených štátoch robili v rokoch 1947 a 1963 respondenti novinárov zaradili kdesi medzi zamestnancov pohrebného ústavu, elektrikára a zástupcu poisťovne.