Za jeden z najväčších debaklov americkej spravodajskej služby CIA je označovaný pokus o zvrhnutie Fidela Castra, známy ako invázia v Zátoke svíň. Skupina kubánskych emigrantov, riadených CIA, sa pred 60 rokmi vylodila na juhovýchode Kuby s cieľom rozpútať v krajine povstanie proti vláde.
Bez pôvodne sľubovanej leteckej podpory USA sa však akcia skončila po troch dňoch fiaskom. Navyše Castrov režim ešte viac posilnila a vyhrotila vzťahy medzi Spojenými štátmi a Kubou, ktoré v nasledujúcom roku priviedli svet na pokraj jadrovej vojny.
Invázia „imperialistických“ Spojených štátov do krajiny, v ktorej revolúcia v januári 1959 zvrhla proamerického diktátora Batistu, vyvolala odpor obyvateľov aj v ďalších štátoch Latinskej Ameriky, kde navyše priživila obraz Castrovej Kuby ako ikony boja proti kapitalizmu. Fidel Castro situáciu obratne využil: „Imperialisti nám nemôžu odpustiť, že vedieme socialistickú revolúciu Spojeným štátom priamo pod nosom!“ Prvýkrát tak hovoril o „socialistickej“ revolúcii, ktorá dovtedy bola podľa neho „zelenšia než palmy“.
V každom prípade, už krátko po nástupe k moci spustila jeho vláda radikálne reformy, okrem iného vyvlastnila poľnohospodársku pôdu a znárodnila priemyselné podniky vrátane zahraničných. Na to reagovali USA v októbri 1960 zákazom vývozu amerického tovaru na Kubu s výnimkou liekov a niektorých potravín a v januári 1961 prerušili s Havanou diplomatické styky.
Zároveň sa začal rodiť tajný plán CIA, ktorá podobné zvrhnutia režimov už v niekoľkých krajinách zorganizovala (napríklad v roku 1954 v Guatemale). Operácia Pluto bola pripravená v posledných mesiacoch vlády prezidenta Dwighta Eisenhowera a jej spustenie potom narýchlo, a podľa niektorých neuvážene, schválil prezident John Fitzgerald Kennedy, ktorý bol v úrade iba tri mesiace.
Samotnému výsadku v Bahía de Cochinos (Zátoka svíň) predchádzal 15. apríla 1961 neúspešný nálet na kubánske vojenské letiská. Nasledujúci deň stihol Castro uviesť do pohotovosti svoje jednotky a pozatýkať aj niektorých disidentov.
Až 17. apríla ráno sa na Playa Girón a Playa Larga v Zátoke svíň vylodili bojovníci z Brigády 2506, jednotky vytvorenej z kubánskych emigrantov vycvičených americkou CIA. Moment prekvapenia však nevyšiel a ešte v prvý deň Castrove jednotky potopili aj dve zásobovacie lode s muníciou.
Takmer 1 500 útočníkov sa tak ocitlo odrezaných v močiaroch zátoky a letecká podpora neprichádzala. Prezident Kennedy na poslednú chvíľu nasadenie amerického letectva neschválil a naďalej oficiálne tvrdil, že USA nemajú s akciou nič spoločné. Už 18. apríla prešli Castrove sily do ofenzívy. Proti jeden a pol tisícke výsadkárov stálo asi 20-tisíc príslušníkov vládnych jednotiek a osud inváznych oddielov bol spečatený.
Podľa dokumentov zverejnených v 90. rokoch Castro o chystanej akcii vedel, hoci nepoznal jej presný dátum.
Pri operácii Pluto prišlo o život asi 115 mužov z inváznych síl a 176 Castrových vojakov. Iba hŕstke výsadkárov sa podarilo ujsť a viac než 1 200 ich padlo do zajatia. Niekoľko veliteľov z výsadku na výstrahu popravili, väčšinu zajatcov však USA v priebehu dvoch rokov vykúpili za traktory, lieky a potraviny.
Medzi obeťami operácie boli aj štyria americkí piloti, ktorých účasť na akcii však americká vláda dlhé roky popierala. Jedným z nich bol Thomas „Pete“ Ray, ktorého počas invázie zostrelili a vzápätí popravili. Jeho mŕtvolu potom vystavili v márnici vo vitríne, aby mu mohli Kubánci „napľuť do tváre“. Rayove pozostatky sa do USA vrátili až v roku 1979, keď prezident Jimmy Carter účasť Američanov v operácii priznal.
Podľa správy inšpektora CIA Lymana Kirkpatricka z roku 1961, odtajnenej v polovici 90. rokov, bola za fiasko akcie zodpovedná americká spravodajská služba, ktorá ju zle pripravila a nedobre koordinovala. Členovia Brigády 2506 vinili z neúspechu prezidenta Kennedyho, ktorý im neposkytol leteckú podporu. Táto skutočnosť sa o dva roky neskôr stala základom pre jednu z teórií príčin atentátu na prezidenta Kennedyho, podľa ktorej za jeho vraždou stáli kubánski emigranti.