Čakal chladnejšie počasie i chladnejšie prijatie. Keď však v piatok 22. novembra 1963 vystupuje John Fitzgerald Kennedy na dallaskom letisku Love Field z prezidentského lietadla, je všetko inak. Namiesto dažďa, ktorý robil kulisu jeho programu počas troch predchádzajúcich zastávok v Texase, tu svieti slnko a je príjemný jesenný deň.
Nenapĺňajú sa ani obavy, že Dallas prezidenta neprijme priateľsky. Opak je pravdou, dav ľudí stojaci za plotom letiska Kennedyho nadšene zdraví, a ten, spolu s manželkou Jacquelin, ktorá ho inak na takýchto cestách nezvykne sprevádzať, k nim okamžite zamieri. Neformálne debatujú, podávajú si ruky, prvá dáma dokonca dostáva kyticu červených ruží a po chvíli odchádza prezidentský pár k pristavenej limuzíne.
Práve slnečné počasie je dôvodom rozhodnutia, že ulicami Dallasu sa nepovezie v uzavretom automobile, ale v kabriolete. Prezident chce, aby ho ľudia videli, chce k nim byť bližšie.
Špeciálne upravené vozidlo Lincoln Continental má tri rady sedadiel. Vpredu sedia šofér a ochrankár, za nimi zaujíma miesto texaský guvernér John Connally s manželkou, dozadu si sadajú Kennedyovci. V ďalšom aute idú agenti tajnej služby poverení prezidentovou ochranou, za nimi vozidlo s viceprezidentom Lyndonom Johnsonom.
Je 11 hodín a 55 minút miestneho času, keď kolóna obkolesená policajnými motocyklami opúšťa letisko a vydáva sa na 16-kilometrovú cestu do mesta. Cieľom je Dallas Market Center, kde sa má Kennedy stretnúť s miestnymi politikmi a biznismenmi a následne vystúpiť s prejavom pred asi troma tisíckami hostí.
Nemal šancu prežiť
Rovnako ako na Love Field, aj v uliciach tretieho najväčšieho texaského mesta vítajú 35. prezidenta Spojených štátov nadšené davy ľudí. Usmiaty Kennedy im máva na pozdrav.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.