Majorovi amerického letectva Richardovi Heyserovi spadol kameň zo srdca. So strojom Lockheed U-2F, ktorý pilotuje, sa opäť ocitol nad oceánom a čoraz viac sa vzďaľuje od Kuby. Nad jej územím práve strávil 12 minút a našťastie všetko dobre dopadlo, protivzdušná obrana ho nezaregistrovala.
Dobre vedel, čo by sa v opačnom prípade mohlo stať. Snažil sa nemyslieť na to, že Kubánci disponujú raketami zem-vzduch a že by stačila jedna, aby jeho lietadlo zničila.
Je nedeľa 14. októbra 1962, pol desiatej predpoludním, keď po sedemhodinovom lete pristáva na základni McCoy na Floride a hlási splnenie misie. V tejto chvíli ešte nik netuší, čo fotografie, ktoré v rámci špionážneho letu nad Kubou urobil, už zakrátko spôsobia.
Nasnímal ich 928 a keď ich analytici z americkej spravodajskej služby preskúmajú, potvrdí sa podozrenie, že Sovieti na ostrov nedodali iba protivzdušné rakety, čo nedávno priznali, ale stavajú tam aj základne pre jadrové strely, a tie na nich inštalujú. Len asi 150 kilometrov od pobrežia Spojených štátov...
Začína sa najväčšia kríza studenej vojny. Začínajú sa najhorúcejšie dva týždne v dejinách ľudstva. Dva týždne, počas ktorých bude celý svet neprestajne tŕpnuť, či neustále sa stupňujúce napätie medzi dvoma veľmocami nevyústi do jadrovej apokalypsy. Tak blízko k nej totiž ešte nikdy nebolo.
Usadíme sa im v predzáhradke
Sústavne rastúce výdavky na zbrojenie, snaha rozšíriť čo najviac sféru svojho vplyvu a v súvislosti s tým aj menšie či väčšie roztržky a incidenty dominovali vzťahom medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi americkými prakticky od roku 1945. Niekdajší spojenci v rámci protihitlerovskej koalície stáli proti sebe v novej vojne – studenej.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 91% na dočítanie.
Zostáva vám 91% na dočítanie.