Táto krajina je podobne ako ďalšie pobrežné štáty veľmocou morskej kuchyne. Sotva v nej nájdete reštauráciu, ktorá by neponúkala kalamáre, chobotničky, ustrice či ryby všetkých možných veľkostí, tvarov a chutí. Pozdĺž celého pobrežia sa nachádzajú takzvané mušlie farmy, ktoré produkujú tony tejto lahôdky. Môžete ich vyskúšať napríklad v reštaurácii Dalboka spojenej s jednou takouto mušľou farmou v dedinke Balgarevo neďaleko hraníc s Rumunskom.
Samozrejmosťou je všadeprítomná pestrá ponuka ovocia a zeleniny. Jej pestovaním sú Bulhari vychýrení. Dobre to poznajú aj starí Bratislavčania, ktorí si ešte pred pár desaťročiami chodievali kupovať každú sobotu dopoludnia čerstvú zeleninu „k Bulharovi“ na trhovisko na Miletičovej ulici.
Hoci počas návštevy Bulharska si prídu na svoje aj milovníci piva vďaka značkám ako Kamenica alebo Burgasko, táto krajina je spojená predovšetkým s vínami a tvrdým alkoholom. „Pálenka sa vždy nazýva rakija – je pritom úplne jedno, či je to slivovica, marhuľovica alebo čerešňovica,“ hovorí Nikolaj Fenerski.
Počas bulharského obeda alebo večere však v každom prípade hrajú prím vína. Zaujímavým spestrením vášho výletu môže byť preto degustácia, ktorú tu ponúka takmer každé vinárstvo. Jedným z nich je DiVes Estate Winery na historickom Simeonovom vŕšku kúsok od čiernomorského rezortu Slnečné pobrežie.
Vinárstvo nachádzajúce sa na vŕšku pomenovanom podľa vôbec prvého bulharského cára Simeona I. je špecifické tým, že ho obklopuje levanduľové pole s rôznymi druhmi tejto rastliny. „Levanduľu tu pestujeme pre vlastné potešenie, a nie pre biznis. Naše vína však nájdete v Japonsku či Poľsku. Nedávno sme prvé fľaše predali jednej nemeckej reštaurácii a biznis sa snažíme rozbehnúť takisto v Spojených štátoch,“ podčiarkol pre HN šéf firmy Dimitar Rangelkov.
Najdrahšia fľaša merlotu tu stojí 250 eur. Ochutnať tu však môžete aj tradičné bulharské odrody ako pamid alebo mavrud.
Prirodzene, v súčasnej pandemickej situácii každého návštevníka zaujíma bezpečnosť pred ochorením COVID-19. Pamätá na to aj Bulharsko, ktorému sa vlani prepadol počet zahraničných návštevníkov o viac ako polovicu oproti roku 2019. Výrazne sa tým okresali tržby v cestovnom ruchu, ktorý patrí medzi najdôležitejšie odvetvia bulharskej ekonomiky.
Krajina pocítila aj dramatický pokles zo strany slovenských dovolenkárov. Tých prišlo minulý rok do čiernomorských rezortov o 94 percent menej než predvlani.
Tento rok už Bulharsko nechce ponechať nič na náhodu. Prijalo množstvo opatrení – na letisku sa napríklad musíte preukázať dokladom o zaočkovaní vakcínou či negatívnym testom. Obmedzenia a prísne opatrenia platia aj v hoteloch, kde existujú limity pre návštevnosť. Na druhej strane majú turisti pre seba podstatne viac priestoru na plážach či pri hotelových bazénoch, ktoré počas bežnej nepandemickej sezóny doslova praskajú vo švíkoch.
Ak by ste si chceli byť istí, že ste úplne zdraví, PCR test s následným EÚ digitálnym covidovým certifikátom vám urobia v ktorejkoľvek z moderných kliník na Slnečnom pobreží, na Zlatých pieskoch či v inom rezorte.
Bulharskému segmentu cestovného ruchu pomáha dostať sa z najhoršieho aj štát. „Poskytol 55 miliónov leva, teda vyše 27 miliónov eur, na podporu charterových letov. Dotácia predstavuje 35 eur na sedadlo. Program je určený pre cestovné kancelárie, ktoré využívajú leteckých dopravcov s platnou prevádzkovou licenciou na vykonávanie charterových letov do Bulharska za účelom cestovného ruchu,“ uviedla pre HN Marijana Nikolovová, odchádzajúca bulharská ministerka turizmu.
Nové opatrenie zamerané na podporu tohto odvetvia podľa nej umožňuje cestovným kanceláriám získať až 15 percent z ich obratu v roku 2019 bez dane z pridanej hodnoty, maximálne však do výšky splatnej sumy za cestovné balíčky za zájazdy, ktoré sa nevykonali v dôsledku pandémie. Finančné prostriedky sa použijú za obdobie od začiatku marca do konca decembra minulého roka. Poskytované sú z už pridelených, ale nevyčerpaných peňazí v štátnom rozpočte. Orientačne ide o sumu takmer 10 miliónov eur.