Jej dejinami vás prevedú v Historickom parku západne od Varny. V jednoduchých replikách pôvodných domčekov z nepálenej hliny so slamenými strechami sa razom vrátite do minulosti o 10-tisíc rokov späť. „Na tomto území žili v tom čase kmene, o ktorých nevieme prakticky nič, dokonca ani to, ako sa volali. Bolo to dávno pred tým, než sem prišli Gréci či Slovania. Voláme ich podľa lokality, kde sa našli vykopávky spojené s ich kultúrou. Napríklad v tejto oblasti hovoríme o varnskej kultúre,“ hovorí pre HN tunajšia historička Iveta Dinkovová.
Človek tam má možnosť spoznávať umenie prapredkov súčasných Bulharov. „Dokázali dať dohromady celú stavbu bez jediného kúska kovu,“ pripomína bezchybnou slovenčinou Nikolaj Fenerski, ktorý už viac ako dve desaťročia sprevádza po bulharských rezortoch turistov zo Slovenska, Česka i ďalších stredoeurópskych krajín. Ukazuje pritom na konštrukciu budovy, v ktorej vás privítajú dokonalo vytvorené figuríny ľudí z doby kamennej.
Hneď vedľa sa nachádza stavba s typickou starogréckou architektúrou. Na hornom poschodí je miestnosť, v ktorej sa konajú tradičné trácke hostiny. Podobne ako sa mnohí Slováci radi vracajú k tradíciám svojich dávnych predkov, tak aj Bulhari čoraz častejšie uprednostňujú svadby či oslavy narodenín v tráckom štýle.
Neďaleko sa nachádza starotrácka hrobka. O kúsok ďalej vás ohromia obrovské sochy boha hromu a blesku Perúna a Lady, bohyne lásky a jari. Vtedy viete, že ste sa v čase posunuli o niekoľko storočí vpred, do doby, keď už na tomto území žili starí Slovania. Práve oni dali spolu s Protobulharmi genetický základ dnešným Bulharom. Vyskúšať si tu môžete jazdu na koni či streľbu z luku.
Trochu inú „históriu“ ponúka zámok s pozoruhodným názvom Zamilovaný do vetra v mestečku Ravadinovo neďaleko starobylého sídla Sozopol. Ak si predstavujete podobnú stavbu ako povedzme Bojnický zámok s množstvom vežičiek a ďalších architektonicky vyšperkovaných detailov, aspoň z vizuálneho hľadiska možno budete mať pravdu. Nie však z toho historického. Tento zámok, ako vystrihnutý z balkánskych hororových príbehov typu Dracula, totiž existuje sotva dve desaťročia. Aj z toho zabrala jeho výstavba 15 rokov. A areál je verejnosti prístupný päť rokov.
Zámok si postavil miestny kontroverzný podnikateľ s povesťou mafiána Georgi Tumpalov. Bývalý zápasník zbohatol vďaka nie celkom čistým obchodom, ktoré rozbehol hneď po páde komunizmu začiatkom 90. rokov minulého storočia. Kým väčšina jeho bývalých kumpánov zomrela násilnou smrťou, Tumpalov začal na prelome tisícročí svoj čas, energiu a nadobudnuté peniaze investovať do stavby zámku. Výsledkom sú miestami až gýčovito pôsobiace „vychytávky“ ako rytierska sála s brneniami, kde môžete ochutnať miestne víno, zoologická záhrada s pávmi a papagájmi či zbierka porcelánu. „Všetky umelecké predmety sú tu nové. V zbierke nájdete porcelán z Číny, Holandska či z Nemecka, a to priamo z mesta Meissen, ktoré je touto produkciou preslávené,“ prízvukuje pre HN miestny historik Rumen Petkov.
A ako reaguje na pochybovačné hlasy o tom, že z historického hľadiska má táto stavba nulovú hodnotu? „Každý zámok bol raz nový. Takže aj tento bude o 200 či 300 rokov považovaný za súčasť bulharských dejín.“
Samotný Tumpalov na zámku nebýva. Aspoň zatiaľ. Do väčšiny vnútorných priestorov vás napriek tomu nevpustia. Zámok ešte stále nie je úplne dokončený – na viacerých miestach tu dolaďujú detaily. „Občas sem chodia nakrúcať filmové štáby z Hollywoodu či Bollywoodu. Natáčali sa tu napríklad niektoré scény z filmu Šípková Ruženka z roku 2014,“ dodáva Petkov.