Paradoxne, práve Krym je jednou z mála vecí, ktoré aktuálne politicky spájajú Európu s Ankarou. Turci sa totiž považujú za príbuzných krymských Tatárov a pravidelne vyzývajú Moskvu na dodržiavanie ich ľudských práv. V Turecku žijú podľa rôznych odhadov státisíce až milióny Tatárov, ktorí sa sem sťahovali počas rôznych migračných vĺn. Vrátane tej, keď v 18. storočí prevzali Krym Rusi po víťaznej vojne nad Turkami. Ankara, ktorá sa s Putinovým Ruskom postupne zbližuje, takisto ako EÚ považuje anexiu Krymu za nezákonnú.
Medzinárodné organizácie oficiálne dokumentujú najmenej 1 500 prípadov porušenia ľudských práv krymských Tatárov. Ruské úrady prehľadávajú ich domy, zatýkajú ich a odsudzujú na niekoľkoročné tresty, keď verejne vyhlásia, že Krym patrí Ukrajine, prípadne ak vyvesia na svoj dom ukrajinskú vlajku. Neželané je takisto akékoľvek hlásenie sa k tatárskej kultúre, histórii či dedičstvu. V krajnom prípade to Moskva označuje za prejavy moslimského extrémizmu či dokonca terorizmu. Úrady napríklad obviňujú niektorých krymských Tatárov z členstva v islamistickej organizácii Hizb ut-Tahrír.
Brusel sleduje tieto správy s veľkým znepokojením. „Európska únia neuznáva ilegálnu anexiu Krymu, ku ktorej došlo v rozpore s medzinárodným právom. Rovnako neuznáva ani uplatňovanie a vynucovanie ruských zákonov na Kryme, zatýkanie a trestné stíhanie obyvateľov Krymu, najmä z radov tatárskej komunity, ich transfer, súdenie a väznenie na území Ruskej federácie. Vyzýva ruské úrady na zrušenie všetkých takýchto rozhodnutí i rozsudkov a na okamžité prepustenie všetkých nelegálne zadržaných občanov Ukrajiny na Kryme,“ uviedol pre HN Peter Stano, hovorca EÚ pre zahraničné záležitosti a bezpečnostnú politiku.
Podľa neho je Únia taktiež znepokojená tlakom, ktorý ruské okupačné úrady vyvíjajú na komunitu krymských Tatárov. „Medzinárodné štandardy ľudských práv musia byť rešpektované a dodržiavané aj na Krymskom polostrove,“ doplnil Stano.