Prví Tatári sa na Kryme objavili už zhruba pred 700 rokmi. Celé generácie prežili množstvo vpádov a kolonizátorov. V jeho jednotlivých častiach sa postupne vystriedali Gréci, Peržania, Rimania či Turci. Aj preto bol Krym odjakživa známy pestrým zložením obyvateľstva, zároveň však pokojným spolunažívaním jednotlivých národnostných, ale i náboženských skupín – od pravoslávnych cez katolíkov a židov až po moslimov.
Keď v roku 1783 anektovala Krym Ruská ríša, odštartovala prvá masívna rusifikácia tohto polostrova. Ďalším kľúčovým dátumom sa stal rok 1954, keď rok po Stalinovej smrti rozhodol vtedajší sovietsky vodca Nikita Chruščov o tom, že Krym už nebude patriť Rusom, ale Ukrajincom. A to napriek tomu, že prevažná väčšina obyvateľov uvádzala ako svoj rodný jazyk ruštinu, a nie ukrajinčinu. Z pohľadu zvonka prakticky o nič nešlo – Krym zostal súčasťou Sovietskeho zväzu.
Situácia sa zmenila po rozpade komunistickej ríše. V Moskve i v ďalších mestách sa začali ozývať hlasy volajúce po znovupripojení Krymu k Rusku. K tomu napokon došlo na jar 2014, keď Putin využil politické napätie v Kyjeve. Krym obsadili ruskí vojaci a v následnom referende, ktoré Ukrajina neuznala a dodnes odmieta jeho legitimitu, jasná väčšina obyvateľov odsúhlasila začlenenie polostrova do Ruskej federácie.