Podobne ako v našich mestách, aj v Bielorusku sa dnes každým dňom a nocou zvyšujú počty demonštrantov v uliciach. Na rozdiel od Československa si pritom bieloruské protesty vyžiadali už aj prvé obete. Tisícky ľudí sú za mrežami.
Experti však nie sú optimisti v tom, že by podobne ako u nás viedli demonštrácie v Bielorusku k pádu nenávideného režimu. „Zatiaľ to príliš dobre nevyzerá. V Československu sa do štrajku zapojili všetky kľúčové štátne podniky, kým v Bielorusku len tri. Rovnako v štátnej bieloruskej televízii neštrajkujú všetci zamestnanci, iba ich časť. Krajina by musela niekoľko dní stáť, aby sa niečo zmenilo,“ pripomenul pre HN Alexander Duleba, riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Podľa Pavla Havlíčka, analytika Výskumného centra českej Asociácie pre medzinárodné otázky, má súčasný bieloruský režim oveľa väčšiu vôľu bojovať o prežitie než ten v Československu. Navyše má za sebou nielen políciu, ale aj sofistikované technologické prostriedky na potlačovanie demonštrácií. „Oni sa na to veľmi dlho pripravovali. To, že sa im nepodarilo protesty skrotiť, je do veľkej miery prejavom odhodlania a hnevu demonštrantov. A tu je ten rozdiel. Naozaj si nemyslím, že v roku 1989 bol náš komunistický režim v Československu takto pripravený na akúkoľvek formu demonštrácie takéhoto rozmeru,“ podčiarkol pre HN Havlíček.
Niektorí analytici dokonca tvrdia, že v Bielorusku sa v súčasnosti kreslí budúcnosť Európy na celé desaťročia dopredu. Ak zvíťazí v Bielorusku opozícia, liberalizačná vlna sa prevalí do Ruska a Strednej Ázie. Ak nie, môžeme očakávať zabetónovanie patovej situácie s autoritárskymi režimami východného typu. Mohlo by to zasiahnuť aj náš región, čo napokon už vidíme aj v prípade Maďarska alebo Poľska.