Európska únia aj Spojené štáty však na Rusko uvalili tvrdé ekonomické sankcie, ktoré platia dodnes.
Ozbrojený konflikt medzi veľmocami sa neočakáva ani v prípade, ak by napätie v Bielorusku ďalej eskalovalo. Situácia na jeho hraniciach však pomaly začína pripomínať bojové pole. Bieloruské ozbrojené sily spustili v pondelok štvordňové veľké vojenské manévre v oblasti Grodno neďaleko hraníc s Poľskom a s Litvou, teda členmi NATO.
Do cvičení sa zapojili raketové oddiely, delostrelectvo aj protivzdušná obrana. Dôvodom má byť ochrana pred útokom Aliancie. „Tanky a lietadlá sú vzdialené 15 minút letu od našich hraníc,“ citovali Lukašenka spravodajské agentúry. Podľa neho NATO zhromažďuje na západnej hranici Bieloruska – teda v Poľsku a v Litve – masívne množstvá ozbrojených síl.
Koncentráciu vojsk na bieloruských hraniciach však velenie NATO odmieta. Naopak, naznačuje, že Lukašenko môže krajinu pripravovať na inváziu ruskej armády, ktorá by mu mohla pomôcť udržať sa pri moci. V súvislosti s Bieloruskom sa tak ozývajú hlasy o opakovaní situácie z Československa v roku 1968, keď na pozvanie vtedajších komunistických lídrov prišli na „bratskú výpomoc“ vojská Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu.
Odborníci však takýto vývoj nepovažujú za príliš pravdepodobný. „Nemyslím si, že Rusko vojensky zasiahne na území povolebného Bieloruska. Lukašenkove dva vikendové telefonáty prezidentovi Vladimirovi Putinovi spadajú tiež do série sebazáchovných pokusov skompromitovaného vladára,“ uviedol pre HN zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš.