Konflikt na Kaukaze trvá už takmer 11 rokov. Veríte, že sa raz Južné Osetsko a Abcházsko opäť dostanú pod kontrolu vlády v Tbilisi?
Verím v jednotné Gruzínsko. A nielen to. Verím v jednotné európske Gruzínsko. A to sa dá dosiahnuť len prostredníctvom zmierenia a zjednotenia všetkých obyvateľov našej krajiny. Práve o takúto politiku sa usiluje ministerstvo, na čele ktorého stojím. Pretože zjednotiť krajinu môžete len vtedy, ak zjednotíte ľudí, ktorí sú teraz rozdelení.
Gruzínsko je však stále rozdelené. Kde vidíte dôvod, prečo sa vám túto stratégiu nedarí napĺňať?
Prirodzene, existujú veľké prekážky v politických dimenziách. Rusi sa v tomto regióne správajú ako veľký slon v porceláne. Žiaľ, toto porovnanie je voči Rusom ešte príliš mierne, keďže slony sú mierumilovné a pokojné tvory. Rusko však všetky mierové snahy a procesy narušuje provokáciami. Ich politika je príliš agresívna.
Ako sa teda podľa vás dá vyriešiť táto patová situácia?
Som presvedčená o tom, že musíme konať výlučne na politickej úrovni. Stretávať sa s Rusmi a rokovať s nimi. Som si absolútne istá, že ploty s ostnatým drôtom medzi Gruzínskom a Južným Osetskom raz budú zbúrané. Nemajú totiž žiadnu budúcnosť. Nemôžu rozdeľovať ľudí, jednoducho musia zmiznúť. A my musíme konať práve teraz, pretože ľudia sú v Južnom Osetsku uväznení. Žijú tam a trpia. Našou prirodzenou snahou je urýchliť proces riešenia tohto problému.
Vaša vláda nedávno naznačila, že Gruzínsko môže po brexite nahradiť Britániu v Európskej únii. Vy sama vravíte, že veríte v európske Gruzínsko. Vidíte reálne, že raz sa bude vaša krajina zúčastňovať na chode Únie ako jej plnohodnotný člen?
Jednoznačne áno. Budúcnosť zjednoteného Gruzínska je európska. Takúto budúcnosť pripravujeme ľuďom v našej krajine a prispôsobujeme jej celú politiku.
Základným predpokladom je však dosiahnutie riešenia v zamrznutom konflikte na Kaukaze. Ako vám v tomto smere môže pomôcť Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorej tento rok predsedá Slovensko?
OBSE je pre nás momentálne hráčom číslo jeden, ktorý je zaangažovaný do medzinárodných diskusií a má obrovské množstvo aktivít pri hľadaní riešenia konfliktu. Organizácia je od októbra 2008 spolupredsedom ženevských medzinárodných diskusií o konflikte na Kaukaze. V tomto formáte sa rokuje najmä o situácii v Južnom Osetsku. Navyše, členom OBSE je popri všetkých ostatných krajinách aj Rusko. Je to teda pomerne unikátny nástroj, ako sa pokúsiť vyriešiť súčasný stav a prostredníctvom rokovaní zmierňovať všetky riziká a hrozby, ktoré neustále prichádzajú zo strany Ruska.
O konflikte ste nedávno v Tbilisi hovorili so slovenským ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, ktorý Gruzínsko navštívil v rámci svojej pozície úradujúceho predsedu OBSE. Čo pre vás v tomto smere môže urobiť naša krajina?
Slovensko ako predsedajúca krajina OBSE má v rukách nástroje, aby mohlo koordinovať všetky akcie proti týmto hrozbám, ktoré sú, nanešťastie, stále reálne. Tieto hrozby sa napĺňajú prakticky na dennej báze v podobe rôznych ruských provokácií.
Ako tieto provokácie zvyčajne vyzerajú v praxi?
Napríklad tak, že ruskí vojaci zadržiavajú ľudí, ktorí sa pokúšajú prekročiť umelo vytvorené hranice medzi Gruzínskom a Južným Osetskom či Abcházskom. Mimochodom, táto línia je spevnená plotom s ostnatým drôtom. Veľká časť územia našej krajiny je takto neprirodzene rozdelená. Extrémne to komplikuje život 40-tisíc rodinám, ktorým bránia v slobode pohybu. Neprestajne sa tiež budujú nové a nové úseky tohto plotu. Tým sa neustále zvyšuje napätie v regióne. Je to najmä prípad Južného Osetska, kde bol zriadený jediný bod, cez ktorý sa dalo prejsť na druhú stranu. Teraz je pohyb zastavený aj na tomto priechode. Má to vážne dôsledky nielen na každodenný život bežných ľudí, ale aj tvrdé ekonomické dosahy, pretože to bráni obchodu. Problémy tak pociťuje každá rodina, ktorá tam žije.
Robíte niečo pre to, aby ste týmto rodinám pomohli?
Snažíme sa urobiť pravdepodobne to najlepšie, čo je v našich silách – využívať všetky diplomatické aj iné prostriedky, aby sme tieto ruské akcie obmedzili na minimum. Život týchto ľudí, ktorý je aj bez toho veľmi ťažký, totiž ešte zhoršujú.
Ako Rusi reagujú na vaše snahy uľahčiť život ľuďom v regióne?
Vždy konali a naďalej aj konajú tak, aby prerušili kontakty medzi ľuďmi na oboch stranách línie. Mimochodom, jasným pozitívnym výsledkom našej politiky je to, že tieto kontakty postupne narastajú. Druhým našim úsilím je ešte intenzívnejšie spolupracovať s OBSE a ďalšími organizáciami, aby sa zintenzívnil medzinárodný proces. To je však veľmi ťažké, keďže tento proces je z ruskej strany mimoriadne spolitizovaný. Rusi týmto vysokým spolitizovaním niekedy idú dokonca aj proti niektorým humanitárnym riešeniam. Je však veľmi dôležité, že tu existuje potenciál dospieť ku kľúčovým riešeniam. Takže musíme v našej práci aj do budúcnosti veľmi rozhodne pokračovať a vykonať všetko, čo treba.
Čo hovoríte na Lajčákove aktivity v rámci konfliktu v Gruzínsku?
Som veľmi vďačná za všetky snahy vášho ministra. Jeho návšteva je veľmi silným signálom, že Slovensko ako predsedajúca krajina OBSE chce hrať v tomto regióne dôležitú úlohu vyjednávača. Skutočne sa angažuje v mierovom procese a hľadaní riešenia konfliktu. Vysoko oceňujeme aj to, že minister osobne navštívil hranice s okupovanými územiami a sám bol svedkom toho, aká vážna je situácia a koľko pomoci je tam treba. Pre nás je to nákladné. Situácia má humanitárny dosah. Pre nás z toho vyplýva veľa práce, ktorú musíme vykonať.
V čom vám ešte môžu Slovensko a OBSE pomôcť?
Ďalšou oblasťou, v ktorej môže byť táto organizácia veľmi aktívna, je dodržiavanie ľudských práv. Má totiž v rukách všetky nástroje na ich ochranu. A práve táto oblasť je v spomínaných gruzínskych regiónoch bolestivo zasiahnutá. Ide napríklad o narastajúci počet prípadov mučenia v Južnom Osetsku.
Majú aktivity OBSE v Gruzínsku úspech?
Myslím si, že áno. Do projektu budovania vzájomnej dôvery, na ktorom organizácia pracuje, sa zapája čoraz viac ľudí usilujúcich sa o nadviazanie dialógu. Takýchto úspešných vecí však potrebujeme viac. A práve to je ďalšia oblasť, do ktorej treba investovať. Máme takisto ďalšie iniciatívy, ktoré by sa v najbližšom období mali dostať do plnej prevádzky. Je to predovšetkým obchod, vzdelávanie a služby naprieč celou krajinou. Pracujeme na vytvorení veľmi konkrétneho rámca, do ktorého môžu naši partneri prispievať a robiť všetky možné veci, aby nám pomohli v hľadaní východiska zo súčasnej situácie.
V auguste uplynie už 11 rokov od vypuknutia vojny v Gruzínsku. Vidíte nejaký pokrok, je podľa vás v súčasnosti situácia lepšia než na začiatku konfliktu?
Nie, z hľadiska bezpečnosti a dodržiavania ľudských práv k žiadnemu výraznému pokroku či zlepšeniu situácie rozhodne nedošlo. Okupácia gruzínskych území je totiž stále realitou. Rusi v roku 2008 v podstate bez akejkoľvek zásterky začali okupovať naše územia. Obsadila ich regulárna ruská armáda. Tá istá armáda je tam dodnes. A to nie je všetko. Počet vojakov stúpa, plot s ostnatým drôtom sa predlžuje. Na druhej strane, pozitívny vývoj spočíva v niečom inom.
V čom tento vývoj spočíva?
Čoraz viac ľudí zisťuje, že Rusi so svojou politikou nekonajú v prospech nikoho z nás. Nie je pozitívna pre Gruzíncov, Abcházcov ani Osetov. Nikto nemá záujem, aby sme tu mali takú masívnu prítomnosť Rusov. A čoraz viac ľudí sa z viacerých dôvodov zapája do vzájomných kontaktov. My sa im v tom snažíme pomáhať. Tieto kontakty sa zvyšovali a prehlbovali.
Ako tieto kontakty vyzerali?
Išlo o opakujúce sa rodinné stretnutia, čoraz viac ľudí chodilo na druhú stranu kvôli obchodu či zdravotnej starostlivosti. Niekedy to bolo aj kvôli turizmu. Tieto narastajúce kontakty sú veľmi dôležitým výsledkom našej politiky, ktorá ukazuje veľký potenciál. Ľudia nabrali odvahu hýbať sa a stalo sa to aj vďaka medzinárodnej pomoci. Žiaľ, Rusi sa im v tom snažia brániť aj za cenu zatvorenia priechodov na umelo vytvorených hraniciach. V každom prípade máme skutočne veľké možnosti vytvárať projekty zmierenia, čo je kľúčová predbežná podmienka uzavretia mieru a nájdenia východiska z tohto konfliktu.
Ktorým témam ste sa počas rokovania s Lajčákom ešte venovali?
Dotkli sme sa veľmi konkrétnych oblastí, najmä aktívnej spolupráce na projektoch, na ktorých sa OBSE v našom regióne zúčastňuje. Momentálne na nich pracujú slovenskí predstavitelia pri OBSE, vedú tieto rokovania aj procesy. Rozprávali sme sa tiež o ľudských právach a o tom, ako sa pokúsiť zlepšiť situáciu v ich dodržiavaní. Hovorili sme takisto o záležitostiach, ktoré sa nachádzajú v agende vzťahov s Ruskom prostredníctvom platformy OBSE. Cieľom je teda využiť ten fakt, že Rusi sú členmi tejto organizácie, ako aj mechanizmy, ktoré OBSE ponúka. Diskutovali sme obzvlášť o tom, ako do budúcnosti pomôcť, viac sa angažovať a prispieť k budovaniu vzájomnej dôvery.
Aký pocit ste mali z týchto rozhovorov?
Ja ako predstaviteľka vlády v Gruzínsku som mala veľmi dobrý pocit z našej podstatnej a prirodzenej diskusie. Hoci sme mali len veľmi obmedzený čas, som za ňu veľmi vďačná. Viem, že tento predseda veľmi jasne rozumie situácii aj výzvam v Gruzínsku, ktoré sú spojené s výzvami naprieč celým regiónom. Nanešťastie sú dôsledkom pretrvávajúcich konfliktov vyvolaných Ruskom. Váš minister dal jasne najavo, že skutočne chce nielen pomôcť odľahčiť nás od ťažkého bremena, ale zároveň aj pohnúť sa smerom ku komplexnému riešeniu tohto konfliktu.
Dohodli ste sa aj na ďalšej spolupráci?
Áno a ja sa na ňu rozhodne teším už teraz. Slovensko je naším partnerom. Vypočula som si Lajčákove slová, že jeho diplomatická misia je tu pre nás. Slovensko chce tiež zvyšovať svoju prítomnosť v kaukazskom regióne prostredníctvom rozvojových nástrojov, čo vysoko oceňujem. Práve toto je znak priateľstva a záväzku, ako aj vôle prispieť k dosiahnutiu mieru a dosiahnutiu dohody s Ruskom.
Kto je Ketevan Cichelašviliová
Profesionálnu kariéru odštartovala v roku 1998 vo výskumnom a analytickom centre gruzínskeho ministerstva zahraničných vecí. V roku 2001 začala pôsobiť ako výskumná pracovníčka v Parlamentnom zhromaždení NATO. Založila proeurópsky integračný think tank Liberálna akadémia Tbilisi. V roku 2016 vstúpila do gruzínskej vlády ako štátna ministerka pre zmierenie a občiansku rovnosť.