„Každé ráno začíname brífingom, na ktorom si rozoberieme, čo sa v priebehu noci stalo aj aké úlohy nás cez deň čakajú,“ hovorí kapitán Tatarka.
Miestni obyvatelia sú podľa neho mimoriadne citliví na dianie na hraničnej línii. Keď vidia pohyb tankov, obrnených vozidiel či vrtuľníkov, hneď volajú na misiu a s obavami sa pýtajú, či opäť prišla vojna.
Rusi občas provokujú. Ich vrtuľníky lietajú zvnútra Južného Osetska tesne k hraničnej línii. Na nej majú plné vojenské vybavenie.
„Celkovo sa na línii nachádza 17 stanovíšť ruskej armády. Jedno vidíte priamo vedľa cesty za riekou, stúpa z neho dym. Je od nás vzdialené asi 300 metrov,“ hovorí HN rumunský príslušník misie, ktorý v tejto oblasti pôsobí už päť rokov.
Niekedy je problémom i to, že Rusi inak vnímajú hranice než gruzínska strana. Jednoducho povedané – ukrajujú si z územia, ako sa im práve hodí.
„Zatiaľ sa však nestalo, že by ich vrtuľníky narušili gruzínsky vzdušný priestor. Snažia sa dodržiavať odstup od hraničnej línie,“ tvrdí pre HN Tatarka. Priamo v Odzisi je pritom hranica jasná – tvorí ju rieka, ktorá predeľuje dlhú jednoduchú cestu spájajúcu Gruzínsko s Južným Osetskom.
Monitorovať hranice pomáha aj špeciálna technika. Misia Európskej únie využíva napríklad kamerový systém, ktorý sleduje hranice z výšky pomocou vypusteného balóna.