Predchádzalo jej niekoľko vzájomných incidentov, keď príslušníci ilegálnej Kosovskej oslobodeneckej armády zabili či zranili Srbov. Na druhej strane sa terčom srbských útokov stali kosovskí Albánci.
Keď albánski povstalci začali útočiť na juhoslovanské bezpečnostné zložky, ostro začal reagovať aj Belehrad. Vláda juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča spustila násilné akcie voči albánskemu obyvateľstvu Kosova. Priština dodnes obviňuje Srbov, že v Kosove viedli etnické čistky.
Keď Miloševič napriek opakovanej výzve Západu odmietol akcie v Kosove ukončiť, Bezpečnostná rada OSN označila situáciu za hrozbu pre bezpečnosť na Balkáne. Rusi a Číňania však vetovali návrh rezolúcie, ktorá by umožnila vojenský zásah.
Akcie sa tak chopila Severoatlantická aliancia pod vedením USA. Do leteckého úderu sa rôznymi spôsobmi zapojili všetky členské krajiny NATO.
Slovensko sa kvôli politike Vladimíra Mečiara nedostalo do Aliancie po boku Maďarska, Poľska či Česka, ktoré do NATO vstúpili 12. marca 1999. Vláda Mikuláša Dzurindu však dostala od spojencov žiadosť o povolenie preletu aliančných lietadiel ponad naše územie. Vláda napokon túto žiadosť schválila.
Očití svedkovia si dodnes spomínajú na hukot, ktorý okolo polnoci vydávali skupiny bombardérov nad Slovenskom. Presne 24. marca 1999 sa začala Operácia Spojenecká sila.