Cestami plnými výmoľov sa za neutíchajúceho trúbenia medzi sebou prepletajú rikše, motorizované tuktuky a plno naložené kamióny, zatiaľ čo ich nervózne predbiehajú ponáhľajúce sa terénne autá západných humanitárnych organizácií a agentúr OSN.
Po okraji prašnej cesty pochoduje drobná, útla žena zahaľujúca sa od hlavy po päty do čiernej látky. Je iba doobedie, napriek tomu sa ale slnko opiera do ľudí plnou silou. Kryje sa pred ním ošúchaným dáždnikom, z ktorého miestami zostala už iba kovová konštrukcia.
Rovnako ako najmenej 700-tisíc ďalších ľudí tu je aj ona jedným z Rohingov, ktorí od minulého augusta utiekli pred etnickými násilnosťami z Mjanmarska. Na dohľad od jeho hraníc, vo vyprahnutej kopcovitej krajine východného Bangladéša, nachádzali príslušníci moslimského etnika útočisko už od začiatku 90. rokov minulého storočia.
V roku 1982 im vojenská junta vo väčšinovo budhistickom Mjanmarsku vzala občianstvo s odvolaním sa na to, že sú nelegálni migranti, a odoprela im základné práva.
To, čomu však chudobný a už tak mimoriadne husto zaľudnený Bangladéš teraz čelí, nemá obdobu. Spontánne tu počas týždňov vznikol najväčší utečenecký tábor sveta.
Pôvodný asi tridsaťtisícový tábor z prelomu rokov 1991 a 1992 sa rýchlo rozrástol až na súčasných 600-tisíc obyvateľov a ďalšie, menšie osady sa paralelne rojili pozdĺž celej hranice.