Duševná kondícia už nie je viac len súkromnou záležitosťou jednotlivcov. Stúpajúci počet depresií, demencie, ale aj „obyčajného“ stresu sa stáva otázkou zamestnanosti, dotácií zdravotníctva a výdavkov poisťovní. Dalo by sa povedať, že zasahuje do celej ekonomiky.
Depresia? Pokles HDP
Štúdia OECD v roku 2014 vypočítala, že približne päť percent populácie v pracovnom veku bojuje s ťažkou duševnou chorobou. Ďalšie údaje ukazujú, že každý druhý človek prejde vo svojom živote aspoň raz obdobím, keď nie je duševne zdravý.
Tieto čísla sú dôležité z viacerých dôvodov. Skúsenosť s psychickou poruchou znižuje vyhliadky na zamestnanie, produktivitu aj mzdu. Priame a nepriame náklady zlého duševného zdravia môžu podľa štatistík prekročiť 4 percentá HDP. Toľko suché čísla.
Na otázku, koľko ľudí na Slovensku kvôli duševnej chorobe nepracuje, nevedela priamo odpovedať žiadna zo štátnych inštitúcií, ktoré sme oslovili.
Určitý trend však môžeme pozorovať prostredníctvom poklesu schopnosti pracovať kvôli duševnej poruche. Sociálna poisťovňa totiž poskytuje údaje o uznaných invaliditách. Sú to prípady, keď posudkoví lekári uznali poistenca za invalidného z medicínskeho hľadiska.
To však neznamená, že človek má automaticky priznaný aj invalidný dôchodok. Splnenie medicínskeho hľadiska je len jednou z dvoch hlavných podmienok na jeho priznanie. Druhou podmienkou je dostatočný počet dní dôchodkového poistenia.
Poru...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.