Stovky súkromných firiem majú podobnú tuctovú kanceláriu: počítač, tlačiareň, malá sedačka pre návštevy, technické plagáty po stenách. Táto je však niečím výnimočná. Na písacom stole sa nedá nevšimnúť zarámovaná fotografia vlasatého chalana.
Dlhé vlasy, krátky rozum, zvykli posmeškovať v ére budovania rovnostárskej spoločnosti duté mozgy, často navlečené v zelených uniformách. Ani krátke vlasy, vlastne žiadne, však nezastavili duté hlavy, aby nepobodali, nezmlátili boxermi a nedokopali partiu mladých ľudí.
Dvadsaťjedenročný Daniel si ich vyčíňanie odniesol ôsmimi bodnými ranami a zaplatil vlastným životom. Jeho otec sa v kancelárii díva na jeho fotografiu deň čo deň. Už trinásť rokov. Bezmocne.
Keď sa prihodí takýto ohavný zločin, žiaden rodič nie je pripravený. „Keby sa mi to po tých všetkých skúsenostiach stalo dnes, jednoznačne zažalujem ministra vnútra za zmarenie vyšetrovania.“ Vtedy tento post zastával Vladimír Palko. „Telefonovala mi vyšetrovateľka, vraj pozerali ste televíziu? Predstavte si, čo vyviedol ten... Dala som mu všetky zistené podklady a on to na druhý deň vytáral v parlamente.“ Aj nález boxera so stopami DNA, čo malo zostať počas vyšetrovania utajené. „Palko tak informoval páchateľov o všetkých dôkazoch.“ Tí sa mohli pokojne zbaviť človeka, ktorý mohol prezradiť celú skupinu.
Vlna odporu
Poslucháč druhého ročníka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Daniel Tupý sa štvrtého novembra roku 2005...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.