„Hlava štátu stelesňuje jednotu národa. Vo vzniknutej situácii preto pociťujem povinnosť zložiť svoj prezidentský mandát.“ Týmito slovami adresovanými poslancom parlamentu v Budapešti komentoval začiatkom apríla 2012 vtedajší maďarský prezident Pál Schmitt svoje rozhodnutie odstúpiť z funkcie. Muž považovaný za blízkeho spolupracovníka premiéra Viktora Orbána tak urobil po tom, ako mu v dôsledku plagiátorskej kauzy jeho domovská univerzita odobrala doktorát.
Schmitt je tak dodnes najvyššie postaveným politikom strednej Európy, ktorý pre vykrádanie cudzích autorov pri písaní akademickej práce nedokončil svoje funkčné obdobie. Kým v Česku už pre plagiátorstvo odstúpili aj ministri, u nás previnenia tohto typu zatiaľ žiadneho významného politika nepotopili. A v tejto chvíli to nevyzerá ani na odchod premiéra Igora Matoviča či predsedu parlamentu Borisa Kollára. Na Západe sú pritom dôvodom na demisiu už len samotné podozrenia z opisovania na akademickej pôde.
V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, ako otriasli plagiátorské kauzy politickou scénou v susedných krajinách, ako takíto hriešnici dopadli v Nemecku aj kto môže byť obviňovaný z opisovania v Spojených štátoch.
TASR
StoryEditor
V Nemecku rezignujú už len pri podozrení. Ako plagiátorské kauzy potápajú európskych lídrov?
Kauzy opisovania akademických prác stáli kreslá českých ministrov či maďarského prezidenta.