Väčšina jej súčasného exportu smeruje do východnej a južnej Ázie – konkrétne do Japonska, Číny, Južnej Kórey, Indonézie a Indie.
Ťažobný priemysel si však udržiava silné postavenie aj v iných komoditách. Sudán napríklad produkuje 30 ton zlata ročne, čo mu pomáha zlepšiť stav devízových rezerv. Okrem toho ťaží na komerčnej báze veľké množstvá azbestu, chrónu, kaolínu či medi. V tretej najväčšej krajine Afriky sú taktiež náleziská uránu, striebra, zinku alebo diamantov. Export spomínaných surovín mieri predovšetkým do Číny, ktorá v Sudáne ekonomicky rýchlo expanduje.
Chartúm však nechce zostať len pri poľnohospodárstve, spracovaní mäsa a ťažbe nerastných surovín. Vláda podporuje i rozvoj elektronického priemyslu, výroby plastov a nábytku či automobilového sektora.
Viaceré štáty východnej Afriky či Blízkeho východu sú závislé od sudánskej medicínskej produkcie. Chartúm sa aktuálne usiluje o to, aby sa stal centrom lekárskeho priemyslu v regióne. Medicínske vybavenia tvoria významnú súčasť jeho exportu.
Veľmi dôležitú má v krajine zbrojný priemysel. V arabskom svete sú populárne sudánske tanky Bashir a Zubair, obrnené vozidlá, ľahké i ťažké strelné zbrane či najnovšie technologické produkty – drony.
Na zbrojenie a armádu vynakladá krajina veľkú časť svojho rozpočtu. Dôvodom sú najmä neutíchajúce boje s povstaleckými skupinami v Darfúre a iných provinciách.
Súboj svetových veľmocí o Sudán sa pritom nevedie len z ekonomickej, ale i vojenskej stránky. Minulý týždeň Rusko oznámilo, že sa s Chartúmom dohodlo na zriadení svojej námornej základne na sudánskom území. Moskva sa tak snaží obnoviť stratený vplyv, ktorý v tomto regióne mala ešte za éry Sovietskeho zväzu.
Z hľadiska ruskej vojenskej stratégie je tento krok viac než logický. Okolo pobrežia Červeného mora na východe Sudánu sa tiahne významná tepna prepravy ropy. Tankery tadiaľ prevážajú zhruba desatinu globálnej produkcie čierneho zlata. A pre Rusov pôjde aj o dôležitý bezpečnostný bod v explozívnej časti sveta.
Z makroekonomického hľadiska čaká Sudán napriek vládnym reformám a postupnému uvoľňovaniu sankcií ťažké obdobie. Krajine sa totiž nevyhla kríza súvisiaca s pandémiou koronavírusu. „Medzinárodný menový fond predpovedá, že najmä v dôsledku nákazy COVID-19 klesne tento rok sudánska ekonomika o osem percent HDP,“ uviedol vo svojej hodnotiacej správe Daniel Kanda, ktorý viedol misiu fondu v Sudáne. Krajine odporúčal zamerať sa na obmedzenie fiškálneho a externého deficitu, čo by malo viesť k zníženiu inflácie, na posilnenie sociálnych programov a zlepšenie podnikateľského prostredia.