Práve tadiaľto prúdili pred dávnymi stáročiami kmene z Arabského polostrova, aby si podmanili sever a stred čierneho kontinentu. A v hľadáčiku svetových mocností je dodnes.
V porovnaní so svojím severným susedom Egyptom je Sudán takmer vo všetkom bohatší. Kým Egypt tvorí väčšinou vyprahnutá púštna krajina a jeho poľnohospodárstvo je odkázané takmer výlučne na údolia pozdĺž Nílu, Sudán je na tom oveľa lepšie. Veľkú časť jeho územia, ktoré má celkovú rozlohu vyše 1,8 milióna štvorcových kilometrov, pokrýva úrodná pôda. Avšak len 15 až 20 percent z nej sa kultivuje a poľnohospodársky využíva.
Egypt je dnes známy najmä vďaka svojim pyramídam, ktorých bolo dosiaľ identifikovaných okolo 130. Málokto však vie, že v Sudáne ich je zhruba dvojnásobok tohto počtu – k dnešnému dňu tam našli asi 260 pyramíd. Historici pritom odhadujú, že na objavenie čakajú ďalšie desiatky. Kľúčovým problémom je fakt, že ležia v nehostinnej púšti či na konfliktných územiach, kam zahraniční archeológovia nemajú prístup, prípadne by ich práca na vykopávkach bola z bezpečnostného hľadiska príliš riziková.
Na rozdiel od Egypta, ktorého prímorské letoviská sú už dlhé roky vyhľadávanými destináciami pre západných dovolenkárov, má Sudán desiatky kilometrov turistami nedotknutých pláží na pobreží Červeného mora. Aj tie ešte len čakajú na chvíľu, keď sa dostanú do hľadáčika a následne na stránky katalógov svetových cestovných kancelárií.
Dnes tak do Sudánu mieria zväčša iba sólo cestovatelia, prípadne menšie skupinky klientov dobrodružných cestoviek. Nádych tejto krajiny však zacítite aj na juhu Egypta, napríklad na trhovisku v meste Asuán. Práve v tejto oblasti sa totiž začína Núbia, historický a geografický región rozprestierajúci sa na hraniciach medzi oboma krajinami. „Núbia je skutočnou bránou do čiernej Afriky,“ vysvetľuje koptský sprievodca Samah a vy si okamžite všimnete rozdiel medzi svetlejšími Egypťanmi a tmavšími Sudáncami, ktorí tvoria v Asuáne početnú menšinu.
Hlavným dôvodom toho, že Sudán bol celé desaťročia uzavretý pred západnými turistami aj investormi, je politická nestabilita. V krajine vládol tri dekády tvrdou rukou diktátora obávaný prezident Umar al-Bašír, ktorý vyvolal niekoľko konfliktov vo vzbúreneckých provinciách Sudánu. Ten najkrvavejší sa dosiaľ odohráva v Darfúre. Podľa niektorých odhadov si vyžiadal milióny obetí, ďalšie milióny museli pred násilnosťami utiecť zo svojich domovov. Skutočný rozsah konfliktu však nie je známy, keďže Chartúm do regiónu nevpúšťa nikoho nepovolaného.
Vojna s vyše miliónom obetí predchádzala aj osamostatneniu Južného Sudánu v roku 2011. Chartúm vzápätí stratil veľkú časť príjmov do štátneho rozpočtu. Vývoz ropy predtým tvoril 95 percent celkového sudánskeho exportu.
Al-Bašír dokonca v 90. rokoch poskytol útočisko Usámovi bin Ládinovi. Práve odtiaľto šéf teroristickej siete Al-Kajdá plánoval útoky na veľvyslanectvá Spojených štátov v kenskej metropole Nairobi a v tanzánskom Dare es Salaam, ktoré si v roku 1998 vyžiadali dovedna 224 mŕtvych. Bin Ládin napokon musel zo Sudánu odísť na svoju pôvodnú základňu v odľahlých afganských horách, odkiaľ o tri roky neskôr riadil svoju najznámejšiu operáciu – teroristický útok na dvojičky newyorského Svetového obchodného centra z 11. septembra 2001.
Al-Bašírovi však už zostala nálepka muža, ktorý sa spolčil s teroristami. Spojené štáty zaradili Sudán na zoznam krajín podporujúcich terorizmus. Na Chartúm boli uvalené prísne sankcie, ktoré v praxi znamenali odstrihnutie krajiny od veľkej väčšiny medzinárodného financovania. Západné spoločnosti z nej hromadne odchádzali. Naopak, svoje pozície si upevnili čínski, indickí či malajzijskí investori, ktorí sú dnes silní predovšetkým v sudánskom ťažobnom priemysle.
Veci sa začali meniť po výmene lídrov v Bielom dome. Prezident Donald Trump oznámil, že USA prehodnotia zaradenie Sudánu na čiernu listinu. Podmienkou bolo vyplatenie odškodného vo výške 335 milióna dolárov pre príbuzných obetí útokov v Keni a Tanzánii, s čím Chartúm súhlasil.