Hoci Afrika patrí spolu s Áziou medzi kontinenty s najrýchlejšie rastúcimi ekonomikami, väčšina jej krajín stále bojuje s chudobou. Vy v Afrike pracujete na množstve rôznych projektov. Myslíte si, že ak jej vyspelé krajiny pomôžu s budovaním infraštruktúry, zostane viac mladých ľudí v domovských krajinách a prispeje k ich ekonomickému rozvoju?
Tento problém je dosť komplexný a zrejme preň neexistuje úplne jednoduché riešenie. Naozaj je pravda, že populácia v Afrike je veľmi mladá. Viac ako polovica ľudí má menej ako 30 rokov. Navyše podiel dievčat a žien je tam veľmi vysoký. O 10 alebo 15 rokov bude mladých ešte viac. Títo ľudia potrebujú stabilné zamestnanie a príjem. Musia si nájsť miesto, kde budú žiť, a zariadiť si tam bývanie. Potom je tu ďalší problém. V Afrike žije veľa ľudí na vidieku, v poľnohospodárskych oblastiach. Títo ľudia sa sťahujú do miest a hľadajú si tam pracovné príležitosti. Mnohí, ktorí v meste dostanú prácu, si potrebujú nájsť zodpovedajúce bývanie.
Takže nároky na bývanie neustále narastajú...
Áno. Myslím si, že tento problém sa bude dať vyriešiť jedine vtedy, ak sa v týchto oblastiach podarí rozvinúť stavebnú infraštruktúru a poskytovanie služieb súvisiacich s bývaním. Teda to, čo je dnes v Európe samozrejmosťou. Ľudia totiž v Afrike nemajú tak veľa príležitostí, ako povedzme máme na Slovensku. Keď si tu chcete postaviť dom, tak idete do banky a požiadate o hypotéku. Je to naozaj jednoduché a vôbec to netrvá dlho. Prinesiete potrebné papiere a máte pôžičku, navyše s veľmi nízkou úrokovou sadzbou. V Afrike to však tak nefunguje, a to ani vtedy, keď máte slušný príjem. I v takom prípade je veľmi ťažké vybaviť si všetky veci potrebné na schválenie hypotéky. A ak ju aj dostanete, tak tie percentá na úrokovej sadzbe sú skutočne vysoké. Len zhruba päť percent ľudí si to môže dovoliť. Takže toto naozaj nie je riešenie, tým ľuďom to nepomáha.
Ako sa túto situáciu snažíte riešiť vy?
Je dôležité vyvinúť určité formy produktov, ktoré im skutočne dokážu pomôžu. My im poskytujeme malé pôžičky na bývanie, ktoré splatia za krátky čas. Po splatení si požičajú znovu a znovu. Môžu si požičať tri-, štyri- či päťkrát za sebou. Postupne si zlepšujú svoje bývanie, pričom zároveň napredujú aj kariérne a zvyšujú si svoj príjem. Ak zarobené peniaze investujú do svojho domu, tak je viac pravdepodobné, že v ňom zostanú žiť aj naďalej. Mnohí ľudia totiž majú radi miesto, odkiaľ pochádzajú. Radi by tam žili, ale často z neho musia odísť len preto, že tam nič nemajú. Nie je tam žiadna infraštruktúra, služby ani pracovné príležitosti. Potom rozmýšľajú nad tým, ako odísť tam, kde sa budú mať lepšie.
Týka sa to veľkých alebo skôr menších miest v Afrike?
Veľká časť rozvoja sa dnes deje vo veľkých centrách, ako sú kenské Nairobi, ugandská Kampala, nigérijský Lagos alebo rwandské Kigali. Napríklad Nairobi je rozvinuté mesto, ale Keňa je skutočne obrovská krajina. Keď si vezmete jej severnú, západnú alebo východnú časť, tam naozaj nie je veľa miest, kde by človek mohol žiť na úrovni. Je tam pár dedín či menších mestečiek, v ktorých však doslova nič nie je. Preto je potrebné rozvinúť práve tieto miesta, aby sa zastavil prílev ľudí do Nairobi. Tam totiž budú žiť v slumoch, ako je Kibera. Takže práve toto je hlavná myšlienka našej práce. Keď sme aktívni v afrických krajinách, tak sa snažíme nepracovať v hlavných mestách, ale rozvíjame projekty naprieč celou krajinou.
Môžete uviesť konkrétny príklad?
Povedzme v Keni pracujeme v regióne Machakos na juhu krajiny, takisto v západných či severných provinciách. V Nairobi nemáme takmer žiadne projekty. To isté platí aj o Tanzánii. Nepôsobíme v najväčšom meste Dar es Salaam, ktoré je faktickým centrom krajiny. Šli sme do mesta Arusha, ktoré je vzdialené asi hodinu letu od Dar es Salaam. Autom vám tam cesta potrvá niekoľko hodín. Pociťujeme, že rozvojová pomoc musí smerovať práve do týchto miest. Potrebujú ju tam viac než v hlavných mestách, v ktorých už pracuje skutočne veľa mimovládnych organizácií a rôznych spoločností. Preto musíme rozvíjať aj vzdialenejšie časti afrických krajín, navzájom ich prepájať, stavať im cesty a poskytovať im zásobovanie vodou či zaviesť elektrinu, ktorá im chýba. Práve elektrina je totiž jedným z najväčších problémov. Mnohé z dedín v odľahlých regiónoch ju vôbec nemajú. My sa túto infraštruktúru usilujeme rozvíjať, ale je to veľká výzva.
Aké riešenia tu vidíte?
Napríklad v tom, že sa začnú budovať solárne elektrárne. My v tomto smere už viac ako rok a pol pracujeme na dizajne a logistike projektu spolu s Nadáciou IKEA. Riešime, ako to urobiť. Malo by ísť predovšetkým o menšie elektrárne. Príliš veľkú solárnu elektráreň je totiž veľmi náročné nielen vybudovať, ale potom ju aj udržiavať. Potrebujete na to peniaze, ktoré však nemajú vlády, ani obyvatelia týchto oblastí, ale ani my. Preto sme dospeli k rozhodnutiu, že veľká elektráreň nie je riešením a treba postaviť menšie zariadenia. Zabezpečenie energie je totiž pre týchto obyvateľov popri výstavbe domov a ďalších veciach naozaj veľmi dôležité. Pretože my pracujeme napríklad na stavbe domov či budovaní vodnej sanitácie, ale ľudia potrebujú zabezpečiť aj dodávky energie. A to, aby ich dokázali realizovať, si vyžaduje veľké investície. To je zároveň dôvod, prečo na týchto projektoch spolupracujeme nielen s našimi partnermi, ale zároveň pozývame ľudí na diskusiu. Snažíme sa im vysvetliť, kde je problém a v čom vidíme riešenie. Je nevyhnutné, aby o tom ľudia vedeli a aby sme u nich vzbudili záujem o problematiku investícií a rozvoja infraštruktúry.
V ktorých afrických krajinách pôsobíte?
Habitat for Humanity je prítomný vo viacerých krajinách Afriky, predovšetkým v jej východnej časti, konkrétne v Ugande, Keni či Etiópii. Niekoľko projektov máme aj v južnej časti kontinentu, Juhoafrickej republike, Malawi a Lesothe. V oblasti západnej Afriky je to Libéria a Pobrežie Slonoviny, na severe kontinentu zase Egypt. Takže naše projekty sme rozšírili naozaj naprieč celou Afrikou do jej rôznych častí. Nie sme však úplne všade, keďže Afrika je skutočne veľký kontinent s mnohými krajinami. Bolo by preto veľmi ťažké pokryť úplne všetky štáty.
Máte v Afrike partnerov, s ktorými spolupracujete?
Áno, v niektorých krajinách, kde priamo nie sme prítomní, spolupracujeme s organizáciou Shelter Afrique. S ňou sme rozbehli spomínané projekty mikrofinancovania bývania. Máme ich napríklad v Rwande, Konžskej demokratickej republike alebo Tanzánii. Zároveň uvažujeme o tom, že túto spoluprácu rozšírime aj do ďalších krajín. V Juhoafrickej republike sme zriadili dokonca vlastnú pobočku Habitat for Humanity. Kancelárie tam máme v Pretórii a Kapskom Meste.
Takže v Afrike máte ľudí priamo na mieste?
Vo väčšine krajín, ktoré som spomenula, sme aktívni priamo na mieste. Máme tam svojich zástupcov, miestnych ľudí, prostredníctvom ktorých pracujeme na projektoch. Avšak napríklad v Rwande či ďalších krajinách spolupracujeme s už spomínanou organizáciou Shelter Afrique. Poskytujeme jej naše expertízy a znalosti, nie sme prítomní priamo na mieste. Len radíme ľuďom zo Shelter Afrique, ako realizovať potrebné veci.
Na akých konkrétnych veciach v Afrike pracujete?
Ide o rôznorodé typy projektov. Prvou skupinou je budovanie domov pre vybrané rodiny, ktoré buď nemajú žiaden alebo len veľmi nízky príjem. V Afrike je totiž veľmi častým javom, že rodičia zomrú na AIDS a potom je na starších členoch rodiny ako je stará matka alebo starý otec, aby sa starali o deti. Tých býva veľmi často viacero – štyri, päť alebo šesť. A nemajú žiadne miesto na život. My pre tieto rodiny staviame domy. Nemajú totiž žiadne možnosti, ako by si pomohli sami. Potom máme ďalší typ projektov týkajúci sa zásobovania vodou. Pred pár mesiacmi, v auguste minulého roka, sme spustili projekt, na ktorom sme spolupracovali s niekoľkými neziskovými organizáciami v krajine. Tie sa zaoberajú práve touto oblasťou. Zabezpečil sme prepojenie vodovodných potrubí v jednej z oblastí Tanzánie. Ľudia môžu dostať vodu prostredníctvom mobilnej aplikácie, jej balenia si zaobstarajú cez svoje mobilné telefóny. Ďalšie projekty sa týkajú sanitácie, kde takisto ide o dodávky vody.
Africké mestá sú známe obrovskými slumami, kde žijú státisíce obyvateľov...
Áno, rozsiahle oblasti so slumami nájdeme v etiópskej metropole Addis Abeba, v ktorej pracujeme na jednom skutočne veľkom projekte. V meste tvoria práve slumy podstatnú časť rozlohy mesta. My tam spolupracujeme s ľuďmi, ktorí v týchto oblastiach žijú. Snažíme sa im pomôcť v zlepšení života v týchto slumoch. Budujeme cesty, čistíme životné prostredie, odstraňujeme odpady, inštalujeme toalety či vodovodné zariadenia. Usilujeme sa tieto slumy pretvoriť na čoraz lepšie bývanie. Nedá sa to však urobiť naraz. Je to postupná práca, ktorú vykonávame krok za krokom. Najprv urobíte cesty, potom im vyčistíte okolie a zavediete vodu. Takisto zaisťujeme mikrofinancovanie bývania. Spolupracujeme s inštitúciami, ktoré sú zamerané práve na tento typ financovania. Rodiny si berú malé pôžičky a tieto peniaze využívajú na vylepšenie svojho bývania.
Čo s týmito pôžičkami robia?
Najprv tieto peniaze využijú napríklad na to, aby si inštalovali okná. Potom si opravia dvere či strechy. Toto robíme v mnohých krajinách východnej Afriky a tiež v Libérii na západe kontinentu. Momentále spolupracujeme s vládou v libérijskom hlavnom meste Monrovia, aby sme sa pokúsili vylepšiť život v oblasti slumov, zaviedli tam vodovodné zariadenia a zároveň vyčistili toto územie od odpadkov. Toto sú hlavné typy projektov, na ktorých pracujeme. V niektorých krajinách sa tiež snažíme pracovať na zlepšení politiky bývania.
Ako sa to v praxi pokúšate dosiahnuť?
Napríklad v malej krajine Lesotho na juhu Afriky spolupracujeme s vládou na zlepšení politiky, ktorú tam majú zavedenú pre ženy. Keď im zomrie manžel, tak je pre ne veľmi ťažké, aby po ňom zdedili pozemok. Taktiež ženy nevedia, ako sa správne starať o nehnuteľnosti a iné majetky. My ich trénujeme, ako to majú robiť. Ďalším prípadom je Malawi, ktoré sa veľmi často stáva terčom prírodných katastrof. Zasahujú ho napríklad cyklóny, ktoré prichádzajú z Indického oceána. Minulý rok boli najviac zasiahnuté cyklónmi práve Malawi a Mozambik. Pracujeme tam na vývoji a stavbe domov, ktoré by boli voči takýmto prírodným katastrofám odolné. Snažíme sa preto stavať domy, ktoré by tieto cyklóny boli schopné vydržať. Nové domy majú dizajn a sú z materiálov, ktoré sú voči týmto katasatrofám odolné.
Sú priamo na mieste v Afrike prítomní aj slovenskí občania?
Nie, slovenskí občania tam nie sú. Habitat for Humanity na Slovensku pracuje ako nadácia, ktorá má mnoho medzinárodných spolupracovníkov. Asi 70 percent pracovníkov v našej kancelárii v Bratislave sú Slováci. Zvyšných 30 percent sú ľudia s medzinárodným pôvodom. V našom úrade pracujú na financovaní alebo monitorovaní projektov. Takže nie je nevyhnutné, aby boli priamo na mieste v danom regióne. V krajinách, kde pôsobíme, pracujeme s mnohými miestnymi ľuďmi. Zamestnávame ich a oni si tam robia svoju prácu. Pripravujú pre nás správy, ako celý projekt pokračuje.