„Zaostávajú aj za juhovýchodnou Áziou, keďže ešte nemajú tak vyspelé a efektívne inštitúcie a rozvinutú infraštruktúru. Zaostávajú technologicky, pokrivkávajú aj na úrovni ľudského kapitálu, vzdelanostného systému, trhu práce, vyspelosti finančného systému či inovačnej schopnosti. Dá sa povedať, že v týchto oblastiach sa zlepšujú, no na najlepších ešte dlho mať nebudú.“
Potrebu zmien ekonomickej infraštruktúry si však tieto štáty veľmi dobre uvedomujú. A to aj tie krajiny, ktoré sú v rámci afrického kontinentu považované najbohatšie.
„V súčasnosti patrí medzi hlavné odvetvia nášho hospodárstva cestovný ruch. Snažíme sa však rozvíjať aj segmenty s vyššou pridanou hodnotou,“ zdôraznil v rozhovore pre HN Mmusi Kgafela, botswanský minister infraštruktúry a rozvoja bývania.
Niektoré africké krajiny preto prišli s iniciatívami na podporu informačných technológií či výskumu a vývoja v technologickej sfére.
Investície do týchto oblastí rastú, hneď niekoľko miest či regiónov si nárokuje na titul afrického Silicon Valley. V uplynulom období vznikli viac ako tri stovky inovatívnych hubov v Keni, Juhoafrickej republike, Nigérii, Egypte alebo Maroku.
Problémom je v tomto smere nedostatočná kvalita afrických univerzít. V prvej päťstovke rebríčka Top Universities sa z čierneho kontinentu umiestňuje iba juhoafrická Stellenbosch University.