Kniežatstvo nevyberá od svojich obyvateľov, či už s monackým, alebo iným občianstvom, žiadnu daň z príjmu. Jedinou výnimkou je Francúzsko, ktorého občania musia na základe bilaterálnej dohody s Monakom uzatvorenej v prvej polovici 60. rokov minulého storočia platiť rovnakú daň ako doma.
Obyvatelia tu neplatia ani žiadnu daň z nehnuteľností či rezidenčné poplatky. Daň z pridanej hodnoty je jednotná na všetky tovary a služby – 19,6 percenta.
Veľmi priaznivá je v Monaku aj korporátna daň. Oslobodené sú od nej všetky firmy, ktoré najmenej 75 percent svojich ziskov vykazujú v rámci kniežatstva. Aj preto si Monako vyberajú za svoje sídlo nielen nadpriemerne zarábajúci jednotlivci, ale aj spoločnosti.
Mnohokrát ide o takzvané schránkové firmy, pre ktoré je Monako doslova daňovým rajom. Napriek minimálnemu zdaneniu sa takáto ekonomická politika miništátika obklopeného Francúzskom a Stredozemným morom oplatí. Schránkové firmy mu zabezpečujú viac ako polovicu celkových príjmov.
Svoje pobočky si tu otvorili takisto mnohé banky či poisťovacie alebo investičné spoločnosti. Celkový objem peňazí na účtoch v monackých bankách viac ako osemnásobne prevyšuje hrubý domáci produkt krajiny.
Finančné domy sa v Monaku už tradične zameriavajú na privátne bankovníctvo či správu majetku. Práve finančníctvo a poisťovníctvo predstavuje prvý z troch pilierov, ktoré tvoria viac ako polovicu monackej ekonomiky.
Druhým je stavebníctvo a nehnuteľnosti, tretím vedecké a technické aktivity, administratíva a podporné služby.
