Hoci tu majú apartmány, pracovné povinnosti ich väčšinu času nútia cestovať po svete. Napríklad po tenisových turnajoch alebo za biznisom. Paradoxne – personál týchto rezidenčných zariadení často netuší, aké známe osobnosti ho na recepcii neraz pozdravia pri príchode alebo odchode.
Keď skúšame zastihnúť Danielu Hantuchovú, musíme jej meno napísať mladému portierovi Jacquovi na papier. „Antüšova? Počkajte, áno, býva tu,“ potvrdzuje Jacques, keď sa zapozerá do zoznamu obyvateľov. Zavolá na jej číslo a po chvíli zvonenia pokrčí plecami: „Nikto to nedvíha, asi nie je doma.“ Na otázku, či vie, o koho ide, len pokrúti hlavou. Pravdepodobne ho tenis vôbec nezaujíma.
Rovnako neúspešne dopadne náš pokus aj v prípade Iva Valentu. Recepčný Jacques nás však pustí pozrieť sa aspoň na pár minút hore. Prirodzene, dobre vieme, že ak by sme sa niekomu pokúsili zaklopať na dvere, uvidí nás cez všadeprítomné kamery monitorujúce pohyb v každom kúte komplexu a môže spustiť alarm. Žiadne menovky na dverách prominentných obyvateľov nevidíme. Apartmány sú označené iba číslami.
Je to pochopiteľné – akákoľvek pozornosť je tu neželaná. A to nehovoríme ani tak o Valentovi či Hantuchovej, ktorá sa v minulosti neraz podelila so slovenskými médiami o to, ako vyzerá jej život v Monaku. Týka sa to skôr oligarchov z rusky hovoriacich krajín, ktorých jachty v hodnote desiatok miliónov eur vidíte kotviť v miestnom prístave.
Vzhľadom na to, že Parc Saint Roman je situovaný na vyvýšenom mieste priamo nad Talianskym bulvárom, obyvatelia komplexu majú unikátny výhľad na celé Monako.