Práve cez jeho územie viedla severná vetva Hodvábnej cesty, cez ktorú dlhé stáročia prepravovali obchodníci svoj tovar z Číny na Západ. Aj vďaka tomu sa mestá Samarkand či Buchara stali dôležitými ekonomickými križovatkami, ktoré aj v súčasnosti lákajú turistov z celého sveta na zachované veľkolepé stavby a všadeprítomné bohatstvo.
Dnes sa Uzbekistan, podobne ako mnoho krajín bývalého Sovietskeho zväzu, snaží vymaniť zo svojho komunistického dedičstva a naštartovať cestu k modernej trhovej ekonomike. Tomuto procesu výrazne pomohol nový prezident Šavkat Mirzijajev, ktorý v decembri 2016 nahradil dlhoročného uzbeckého lídra Islama Karimova.
Ten držal krajinu v politickej aj ekonomickej izolácii od okolitého sveta. Počas svojej takmer na deň presne 25-ročnej vlády udržal v krajine všetky ekonomické formulky Sovietskeho zväzu – hospodárstvo bolo centrálne plánované, mena podliehala riadenej inflácii a súkromné podnikanie limitovali striktné zákony.
Hlavnú úlohu v poľnohospodárstve aj priemysle zohrával štát. Práve Mirzijajev, ktorý pred nástupom do prezidentského kresla 13 rokov pôsobil ako uzbecký premiér, naštartoval v krajine kľúčové ekonomické reformy.
Hospodárstvo otvoril zahraničným investorom, pohyb kurzu uzbeckého sumu ponechal na voľnom trhu a zaviedol dovtedy nevídané opatrenie – dvojročné moratórium na neočakávané audity súkromných podnikov štátnymi úradníkmi.
Náhle kontroly boli možné len v takých prípadoch, ak prokurátor vyjadrí vážne podozrenie zo spáchania trestného činu zo strany podnikateľského subjektu.