Konkurencia leteckých spoločností bola oveľa menšia, nízkonákladovky by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky a ceny za letenky boli v prepočte na kúpnu silu obyvateľstva výrazne vyššie než teraz. Takisto existovali väčšie byrokratické prekážky pre aerolinky ako v súčasnosti, keď v Európskej únii platí politika otvoreného neba.
Radšej vlakom alebo autobusom
Napríklad početnovotn leteckých liniek z Bratislavy bol v 80. či 90. rokoch minulého storočia v porovnaní s dneškom omnoho nižší. Kto chcel z nášho hlavného mesta cestovať povedzme do Berlína alebo Paríža, často si radšej vybral autobus alebo vlak, než by šiel do Viedne alebo Budapešti a odtiaľ za drahé peniaze letel na Západ. Takto ho to vyšlo podstatne lacnejšie, hoci na cestách strávil viac času.
Všetko sa zmenilo rapídnym rozvojom nízkonákladovej dopravy, ktorá sa v druhej polovici 90. rokov začala udomácňovať aj v regióne strednej a východnej Európy. Ryanair, SkyEurope a neskôr Wizzair či ďalší doslova zaplavili Prahu, Varšavu, Budapešť alebo Bratislavu letmi do európskych metropol. Letenky boli naraz lacnejšie, než lístky na vlak alebo autobus. Kto vyslovene nemá panický strach z lietania alebo nemusí odcestovať náhle a vie o svojej ceste niekoľko týždňov vopred, dokáže sa na opačný koniec Európy dostať za pár eur v priebehu dvoch či troch hodín.
Prirodzene, nízkonákladové aerolinky museli mať svoju agresívnu obchodnú politiku poriadne premyslenú, aby vôbec dokázali prežiť. Na palube ich strojov si musíte priplácať za všetky dodatočné služby – za akékoľvek občerstvenie, výber sedadla, kufre do podbalubia aj príručnú batožinu väčších rozmerov na palube či dokonca za check-in na letisku.
Nižšia úroveň cestovania
Tejto stratégii sa postupne museli prispôsobovať aj veľké spoločnosti. Tie začali znižovať svoje štandardy. Zrazu už podávanie teplého jedla na vnútroeurópskych linkách nebolo takou samozrejmosťou ako kedysi. Niektoré spoločnosti spustili predaje ultraekonomických leteniek, ktoré vám v podstate zaručia podobný servis ako u nízkonákladoviek. Viaceré firmy sa napriek týmto úsporným opatreniam nevyhli problémom. Niektoré z nich, ako talianska Alitalia, skrachovali.