„Ešte pred dvoma desaťročiami sme to boli práve my, Malajzijčania, kto chodil do susedných krajín za lepšími platmi. Keď sa však dnes prejdete po bulvári Bukit Bintang alebo po okolí dvojičiek Petronas Towers, uvidíte plno Thajčanov alebo Kambodžanov, ktorí tu väčšinou pracujú v upratovacích čatách či iných menej platených pozíciách,“ hovorí mi mladý programátor Ning. Ukazuje mi skupinku ľudí v oranžových rovnošatách, ktorí usilovne dávajú do poriadku parčík pod slávnymi mrakodrapmi Petronas. Bežný Európan by nerozoznal rozdiel medzi Malajzijčanmi a Kambodžanmi, pre miestnych však nie je problém prisťahovalcov okamžite identifikovať.
V tieni veží Petronas
Sme priamo v srdci Kuala Lumpuru, v tieni 452 metrov vysokých ikonických dvojičiek, ktoré sa stali symbolom a hlavným poznávacím znamením malajzijskej metropoly Kuala Lumpur. Od roku 1998 až do októbra 2003, keď na Taiwane dokončili mrakodrap Taipei 101, išlo o najvyššie budovy na svete. Veže, ktoré nesú názov malajzijského ropného giganta Petronas, sú však stále držiteľmi titulu najvyšších dvojičiek na svete. Ich obrysy uvidíte z taxíka či autobusu dávno pred tým, než na ceste z medzinárodného letiska južne od Kuala Lumpuru vstúpite do hlavného mesta. V metropole sa všetky suveníry točia práve okolo nich. Kľúčenky, hrnčeky, sošky v tvare mrakodrapov. A priamo pod nimi určite narazíte na pouličných predajcov, ktorí vám budú chcieť nanútiť špeciálne objektívy s efektom rybieho oka, pomocou ktorého môžete nafotiť panoramatické zábery dvojičiek.
Rozmach ťažby ropy a iných nerastných surovín, na ktoré je vyše 32-miliónová Malajzia bohatá, naštartoval jej raketový ekonomický rozmach na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia. Dnes sa však krajina snaží rozvíjať úplne iným smerom. „Vláda podporuje mladé startupy a investuje do technologických projektov. Naše firmy majú výrazne vyššiu pridanú hodnotu než v Thajsku, na Filipínach či vo Vietname. V tejto oblasti s nami drží krok azda len Singapur, ktorý je dlhodobo naším veľkým konkurentom,“ dopĺňa Ning.
Masívna výstavba
Jedným z výrazných znakov veľkého ekonomického rozvoja Malajzie je masívna výstavba. Ak ste navštívili Kuala Lumpur pred rokom a teraz, niektoré oblasti ani nespoznáte. Pribudli nové rezidenčné komplexy, administratívne i obchodné centrá. V okolí hlavnej železničnej stanice KL Sentral či v iných štvrtiach vidíte množstvo žeriavov, ktoré nepretržite pracujú na nových budovách.
Aj do stavebnej sféry zasahujú nové technológie. A práve tu je Malajzia jedným z globálnych lídrov. Hoci vo veľkých mestách na čele s Kuala Lumpurom sa jednotlivé štvrte menia vplyvom všadeprítomnej výstavby rýchlym tempom, stavebníctvo je čoraz priaznivejšie voči životnému prostrediu. „Naša spoločnosť sa zameriava na vývoj inovatívnych stavebných materiálov, ktoré sú podstatne ľahšie a ekologickejšie než dosiaľ používané tehly či betónové bloky. Na druhej strane, dokážu šetriť náklady a vlastné bývanie je tak dostupnejšie pre širšie vrstvy obyvateľov,“ hovorí mi Haw Choon Chiau, šéf spoločnosti Chin Hin Group Berhad a aktuálny malajzijský EY podnikateľ roka. Práve tento 33-ročný manažér je typickým príkladom prerodu malajzijskej spoločnosti. Detstvo strávil ako problémový chlapec v uliciach Kuala Lumpuru medzi bitkármi. Otec ho poslal do Singapuru, kde dostal kvalitné vzdelanie. Následne sa vrátil do Malajzie, kde dnes stojí na čele biznisu za stovky miliónov dolárov. Jeho spoločnosť zamestnáva zhruba tisíc ľudí. Jej tržby vlani dosiahli takmer 320 miliónov dolárov.
Veľké investície
Veľký rozvoj môžete vidieť na vlastné oči nielen pri návšteve Kuala Lumpuru, ale aj letovísk. Už pri pohľade z lietadla zbadáte rozostavané luxusné rezorty. Len pár desiatok kilometrov južne od metropoly vás z výšky ohromí päťhviezdičkový Avani Sepang Goldcoast Resort. Umelý ostrov v tvare palmy, na ktorom je rezort postavený, siaha zhruba jeden kilometer do vôd Melackého prielivu v Juhočínskom mori oddeľujúceho Malajský polostrov od indonézskeho ostrova Sumatra.
Takýchto rezortov je v Malajzii viacero. Ich výstavba je súčasťou vládnej stratégie diverzifikovať ekonomiku na viacero prioritných oblastí. Jednou z nich je práve turizmus, ktorý využíva prírodu a pláže Malajzie.
Najvýkonnejším motorom malajzijskej ekonomiky však zostáva domáca spotreba ťahaná silnejúcou strednou triedou. Počet obyvateľov rastie každý rok zhruba o pol milióna, prudko sa zvyšuje kúpna sila obyvateľstva. Tí pracujú vo veľkých domácich korporáciách, ale čoraz častejšie aj pre nadnárodné giganty, ktoré si práve Kuala Lumpur zvolili za svoje centrálne sídlo v regióne juhovýchodnej Ázie. Aj vďaka tomu sa miera nezamestnanosti dlhodobo pohybuje okolo troch percent obyvateľstva.
Tieto zmeny vidno aj na tepne nočného života Bukit Bintang. Bulvár ležiaci na skok od veží Petronas, ku ktorému sa dostanete unikátnou jednokoľajovou železnicou KL Monorail, je plný butikov a nákupných centier s najprestížnejšími svetovými značkami. A tradičné street foodové stánky tu čoraz viac striedajú vychytené reštaurácie so špičkovými kuchármi.
Riziká pre ekonomiku
Veľké investície sú jedným z dôvodov, prečo malajzijská ekonomika narástla minulý rok o takmer šesť percent hrubého domáceho produktu. V uplynulých piatich rokoch pritom rast neklesol pod štyri percentá. A makroekonomické údaje ukazujú, že tento vývoj bude pokračovať aj v budúcnosti. „Dáta z druhého štvrťroka naznačujú, že ekonomický rast Malajzie zostane masívny. Priemyselná produkcia je zdravá, 12-mesačná obchodná bilancia dosiahla najvyššiu úroveň od januára 2013,“ uvádza sa v analýze spoločnosti FocusEconomics.
Napriek tomu existujú v malajzijskom hospodárstve určité riziká. Vláda 93-ročného premiéra Mahathira Bin Mohamada, ktorý sa ujal moci v máji tohto roka, prerušila viaceré veľké projekty odklepnuté prechádzajúcim kabinetom Najiba Razaka. Expremiér čelí obvineniam z korupcie. Mahathir Bin Mohamad sa teraz snaží stopnúť verejné zadlžovanie a pristúpil k výrazným úsporným opatreniam.
Vláda okrem toho bojuje s narastajúcim ekonomickým vplyvom Číny. S cieľom potlačiť ho zastavila nedávno veľký projekt za 22 miliárd dolárov, na ktorom sa mali podieľať čínski investori. Ďalšie riziká predstavujú vyššie náklady domácností na obsluhu dlhu, politická neistota či nestabilná fiškálna situácia, ktorá by mohla ohroziť aktivity a investície v súkromnom sektore.
Všetky tieto faktory sú dôvodom, prečo by sa hospodársky rast Malajzie mal v nasledujúcich mesiacoch mierne spomaliť. Experti FocusEconomics predpovedajú, že ekonomika krajiny porastie tento rok o 5,3 percenta. Na budúci rok by mal rast dosiahnuť 4,9 percenta hrubého domáceho produktu.