Jeden z najväčších svetových producentov skvapalneného zemného plynu. Malý emirát v Perzskom zálive, ktorý sa vlani otvoril svetu, keď ho jeho arabskí susedia kvôli politickým sporom izolovali. A v neposlednom rade krajina, ktorá aktuálne púta pozornosť tým, že o štyri roky privíta nasledujúce majstrovstvá sveta vo futbale.
Katar je štát, ktorý má ambíciu nahradiť v dohľadnej dobe Dubaj na čele blízkovýchodných top destinácií pre zahraničných investorov aj turistov. Emirát, ktorý je len o niečo väčší než Banskobystrický kraj, pripomína už teraz obrovské stavenisko. „Stavia sa skutočne všade. Na stavbách však Katarčana nenájdete. O všetko sa tu starajú robotníci dovezení z Bangladéša, Pakistanu či Nepálu,“ vysvetľuje mi Sunil, vodič linky autobusu číslo 777 spájajúce letisko s umelým ostrovom The Pearl. Práve ten sa stáva symbolom budúceho luxusu katarskej metropoly Dauhá.
Mimochodom, všetky autobusové linky z Hamadovho medzinárodného letiska v Dauhá majú čísla podľa niektorého z typov lietadiel značky Boeing. Po ostrove vás tak po prílete do Kataru spoľahlivo a lacno rozvezú popri spomínanej sedem sedem sedmičke aj spoje s číslami 747, 737 či 727.
Luxus na umelom ostrove
Napriek obrovskému bohatstvu, ktoré Katar získava zo zemného plynu či ropy, nie je život na ostrove prehnane nákladný. Samozrejme, ak sa nerozhodnete zaobstarať si bývanie napríklad na spomínanom ostrove The Pearl, teda Perla, na ktorom vyrástlo hneď niekoľko luxusných rezidenčných projektov. Keď si prenajmete povedzme trojizbový apartmán s rozlohou 175 metrov štvorcových a prístupom na súkromnú pláž v projekte Viva Bahriyah Towers, mesačne zaplatíte takmer 2 700 eur.
Pre bežného Slováka je to možno vysoká suma, avšak 60 vežiakov v projektoch Porto Arabia Towers a Viva Bahriyah Towers, ktoré obkolesujú dva umelé zálivy, si rýchlo nachádza svojich obyvateľov. Tí majú len pre seba niekoľko kilometrov pláží.
Keď bude ostrov vo finálnej odhadovanej hodnote asi 13 miliárd eur úplne dokončený, mestu zabezpečí 32 kilometrov nového pobrežia a štyri milióny metrov štvorcových pevniny. Mimochodom, práve Perla sa stala prvým územím Kataru, na ktorom si môžu nehnuteľnosti kúpiť aj cudzí štátni príslušníci.
Odvrátená tvár emirátu
Perla však ukazuje aj odvrátenú tvár Kataru. Kým na plážach sa slnia cudzinci a po promenáde obklopujúcej prístav s drahými jachtami sa prechádzajú Arabi v typických snehobielych rúchach, na nedokončených vežiakoch pracujú od rána do večera v tvrdých podmienkach imigranti. Večer ich naženú do autobusov a odvezú do skromných ubytovní, aby sa na druhý deň celý proces zopakoval.
V Kuvajte sa dokonca neraz riešili prípady, ktoré doslova hraničili s otrokárstvom. Údajne zlé pracovné podmienky sa stali ostrým terčom kritiky aj pri stavbe štadiónov na futbalový šampionát, ktorý sa v Katare uskutoční v roku 2022. Najmä v západných médiách sa veľa písalo o tom, že katarské úrady privierajú oči nad ľahkovážnym prístupom stavebných firiem k bezpečnosti zamestnancov.
Tieto tvrdenia však rázne odmieta Slovák, ktorý sa na príprave infraštruktúry pre majstrovstvá sveta osobne zúčastňoval. Mladý slovenský manažér Radovan Endel sa z pozície šéfa pobočky fínskej strojárskej spoločnosti Peikko v Spojených arabských emirátoch podieľal na stavbe štadióna v katarskej oblasti Al-Khor. Ten by mal byť s kapacitou 60-tisíc divákov najväčším zo všetkých katarských futbalových stánkov. „Neexistuje niečo také, že by ktokoľvek podcenil bezpečnosť. Ja sám som sa nikdy nestretol s tým, že by som prišiel niekam na stavbu a pustili by ma tam bez dodržania prísnych bezpečnostných opatrení. Musíte najprv prejsť školením, dostanete príslušnú obuv aj helmu a až potom môžete ísť. To sú úplne základné veci. A pri takýchto veľkých projektoch, ktoré stoja rádovo miliardy eur, to platí dvojnásobne,“ povedal pred časom pre HN Endel.
Rovnako ako ostrov Perla vás upúta centrum Dauhá plné mrakodrapov, medzi ktorými nechýba sídlo ropného giganta Qatar Petroleum, tlačovej agentúry Qatar News Agency či televízie Al-Jazeera. Najznámejší pohľad je na ne zo sedemkilometrovej prímorskej promenády Corniche spájajúcej päťhviezdičkový hotel Sheraton s Múzeom islamského umenia.
Pôvodnú tvár Kataru zase reprezentuje staré arabské trhovisko Waqif s legendárnym sokolím trhom. Cudzinci sa zase môžu oboznámiť s tradíciami emirátu v kultúrnej dedinke Katara, kde vám predvedú originálne remeslá ako tkáčstvo, výroba šiat, šperkárstvo či výtvarné umenie.
Veľké reformy
Katar si po dlhých rokoch uzavretia dáva záležať, aby pritiahol čo najviac zahraničných turistov a investícií. Pomôcť má tomu letecká spoločnosť Qatar Airways, ktorá si posilňuje pozície aj v regióne Vyšehradskej štvorky a stáva sa dôležitým prepravcom medzi Európou a Áziou.
Zmierňovanie prísnych pravidiel imigrácie a otváranie dverí cudzincom sa prejavuje aj v prudkom náraste populácie. Kým ešte pred piatimi rokmi mal Katar sotva dva milióny obyvateľov, tento rok sa ich počet šplhá k trom miliónom.
Medzi nimi sú aj naturalizovaní futbalisti či hádzanári, vďaka ktorým katarské reprezentácie dosahujú čoraz viac úspechov na medzinárodnom športovom poli. A v katarských kluboch hrá množstvo cudzincov. Medzi nimi je aj slovenský futbalový stredopoliar Vladimír Weiss z tímu Al-Gharafa.
Otvorenie Kataru svetu je súčasťou reformných plánov vlády emira Tamíma ibn Hamada as-Sáního, ktorého portrét môžete nájsť skutočne všade. „Práve ekonomické reformy, vyššie ceny ropy a vládne investície do prípravy infraštruktúry pred futbalovým šampionátom podporujú katarskú ekonomiku v roku 2018,“ uvádza sa v analýze spoločnosti FocusEconomics.
Na hospodárstvo emirátu však má stále negatívny dosah pokračujúce embargo susedných krajín pod vedením Saudskej Arábie. Experti FocusEconomics predpovedajú katarskému hospodárstvu na tento rok rast o 2,8 percenta hrubého domáceho produktu. Rovnakým tempom by mal rásť aj na budúci rok.