Pred viac ako dvomi rokmi ste sa rozhodli investovať do výstavby jednej z najväčších chovných hál pre kury s voľným výbehom v Európe. V pláne bolo mať 37-tisíc nosníc s ročnou produkciou 12 miliónov vajec a tento rok sa malo začať s produkciou na výmere 15 hektárov. Aktuálne prevádzku oficiálne spúšťate. Zmenilo sa niečo oproti pôvodným plánom?
Ideme podľa plánu, nemenilo sa nič zásadné. Nosnice sú na takmer 16 hektároch voľného výbehu. Matematika nepustí. Legislatíva hovorí o tom, že sliepka musí mať štyri štvorcové metre voľného výbehu. To je pri 37-tisíc kusoch zhruba 14,8 hektára plochy, my tam máme k dispozícii ešte malú rezervu.
Investícia mala byť na úrovni dvoch miliónov eur. Nemenilo sa nič ani tu?
Suma bola nakoniec vyššia, čo bolo spôsobené zdražovaním materiálov, čipovou krízou a mnohými ďalšími faktormi. Celkovo nás nakoniec nová prevádzka stála 4,5 milióna eur. Len doplním, že to je výška investície do chovnej haly a triediarne.
V rámci poľnohospodárstva ide o pomerne veľkú investíciu. Aký je odhad jej návratnosti?
Približne sedem rokov. No závisí to od mnohých faktorov a môže to byť skôr, ale aj neskôr.
Ako si mám vašu prevádzku predstaviť? Ide o klasiku, keď sa prechádzam a zbieram vajcia po zemi, alebo o automatizovanú prevádzku?
Ide predovšetkým o automatizovanú. Celú obrovskú halu obslúži päť ľudí. V ideálnom scenári sliepka znesie vajce na svojom bidielku, to sa po mierne šikmej podlahe skotúľa na dopravníkový pás a ten ho dopraví do haly, kde sa ukladajú a následne putujú do triedičky. Z výroby tiež získavame množstvo dát. O priemernej teplote, znáškovosti a množstve ďalších parametrov. Ale, samozrejme, do istej miery je tu dôležitý aj ľudský faktor.Predpokladám, že najdôležitejšia je znáškovosť. Aká je požadovaná hodnota?
V čase „plnej“ znáškovosti by mali byť na úrovni 92 až 96 percent. Priemer za celé obdobie predpokladáme na úrovni 84 percent.
Kde človek zoberie 37-tisíc nosníc?
Firma, ktorá nám dodávala technológie, disponuje zároveň odchovom nosníc.
Čo sa stane s nosnicami po tom, ako prestanú znášať?
Zatiaľ neviem presne odpovedať na túto otázku, no napríklad pri ukončení cyklu znáškovosti na našej biofarme Bos-Por Agro v Húškach sme všetky nosnice odpredali obyvateľom v regióne.
Predpokladám však, že ich produkčná krivka je ešte len na vzostupe.
Áno. Sliepky máme na farme v Horných Surovinách neďaleko Senice od konca júna, čiže niečo vyše dvoch mesiacov. Najskôr neznášali vôbec, pretože sa potrebovali adaptovať. Pri počte 37-tisíc bola znáška sto vajec denne. Neskôr to rástlo geometrickým radom. Na začiatku však boli vajcia také malé, že sa ani nedali klasifikovať ako malé, teda s označením S. Odoberali ich od nás napríklad pekárne. Začiatkom augusta začali produkovať väčšie vajcia. V týchto dňoch sú vo veľkosti M a L. Predávame ich pod značkou Pipidu.
Máte už zazmluvnených odberateľov?
Zatiaľ majú záujem o naše produkty všetky reťazce vrátane Lidla, Kauflandu, Kraja či Terna.
Viem, že túto investíciu ešte len spúšťate. No máte už plány, ako v oblasti produkcie vajec z voľného výbehu expandovať?
Áno. Paralelne s rozbehom tejto farmy plánujeme druhú, podobne veľkú, kde by sme mohli umiestniť približne 35-tisíc nosníc. Problémom sú však ceny. V čase, keď sme začali investíciu projektovať, bola jej hodnota polovičná. Čakáme teda na finálnu cenovú ponuku.
Váš prvý chov skončil v Senici. Kde môžeme očakávať novú prevádzku?
V regióne Hlohovca, pri Dolnom Trhovišti. Táto investícia je však podmienená úspechom spomínanej farmy v Senici. Tá nám totiž povie, aký je reálny dopyt a ako sme na tom v oblasti ponuky a dopytu. Ak budeme vidieť, že to má zmysel, rozhodneme sa investovať aj tu.
Aktuálne budete produkovať 12 miliónov vajec ročne, po zdvojnásobení investície to bude približne dvakrát toľko. Znamená to, že ste aktuálne v tejto oblasti na Slovensku najväčším hráčom?
Už dnes sme podľa informácií, ktoré máme, najväčší voľný výbeh v strednej Európe. Ak našu produkciu zvýšime, budeme ešte väčší. Otázkou však je, či budeme schopní všetky vajcia umiestniť na trh.
Vajcia sú centový biznis. Nie je náročné plánovať s takýmto typom produktu?
Samozrejme. Pri takejto veľkej investícii aj jeden cent zohrá úlohu v tom, či skončíte v zisku, alebo v strate. My sme však presvedčení, že po vajciach z voľného výbehu bude dopyt a projekt bude úspešný.
Je známe, že väčšinový slovenský spotrebiteľ ide po cene. Pritom má zafixované, že vajcia z voľnovýbehového chovu sú drahšie. Bude vašou výhodou to, že dokážete ušetriť z rozsahu?
To je hlavný dôvod, prečo sme išli do tejto investície vo veľkom. Poľnohospodárstvo je ťažká oblasť a ak niekto v nej vie pôsobiť, tak sú to Dáni a Holanďania. A tí čokoľvek robia, robia to vo veľkom. Navyše ide o spomínaný centový biznis. Ak sa totiž bavíme o centoch zisku, tak tých centov potrebujete veľa na to, aby to vo výsledku malo zmysel. Rozsah nám rozhodne pomôže. Veď si len zoberte, že ak by sme produkovali o polovicu menej vajec, potrebovali by sme stále rovnaký počet ľudí.
Dokážete vďaka rozsahu priblížiť cenu ku klasickým vajciam z klietkového chovu?
Myslím si, že sčasti áno, ale len sčasti. Vajcia z voľného výbehu by mali byť vždy najdrahšie. Ekonomika vás nepustí. Musíte tu znášať veľké riziká ako dravce či virózne ochorenia.
V roku 2025 sa majú vďaka memorandu obchodných reťazcov na Slovensku prestať predávať vajcia z klietkového chovu. To by prišlo tak či tak, keďže od roku 2027 to má platiť v celej Únii. Budete vďaka aktuálnym investíciám vo výhode?
Je to dôvod, ktorý nás motivuje. Aj keď teda, ako býva v Únii dobrým zvykom, najväčší producenti majú vyrokovanú výnimku.
Zrejme máte na mysli Poľsko. Na naše trhy sa ich produkty nedostanú, nie?
Nemali by sa. Otázkou bude dostupnosť vajec v tom čase. Sanagro bude schopné pokrývať len časť dopytu reťazcov. Je tu však napríklad Horeca biznis, kde pochybujem, že veľa subjektov robí s vajcami z voľného výbehu, pretože sú najdrahšie. Inými slovami, podľa mňa sa klietkovým vajciam nevyhneme, kým nezmiznú z celej Európy.
Je tu teda scenár, že pre zmeny na trhu vajcia nakoniec nebudú?
Osobne si myslím, že žiadny z reťazcov nepôjde do toho, že nebude mať tovar.
Podľa vašich slov budete najväčší producent vajec z voľného výbehu v strednej Európe. Dá sa aj vyčísliť, aké percento potrieb maloobchodu na Slovensku s touto produkciou by ste dokázali pokryť?
Približne 20 percent.
Predpokladám, že o tieto produkty nebude záujem len u nás, ale aj v zahraničí, kde sú zas vyššie predajné ceny. Nebola by cesta v prípade nižšieho dopytu umiestniť tieto vajcia napríklad na nemecký trh?
Samozrejme, je to otázka ceny a vzdialenosti. Z našich analýz vyplynulo, že ak je niekde vajce o tri centy drahšie, tak expanzia dáva zmysel aj napriek doprave. Ak by sme však mali mať vo výsledku maržu tri centy na vajíčku, a dva centy zožerie doprava, nemá to zmysel. Viac napovedia prvé rokovania s partnermi.
Bližšie ako Nemecko je Rakúsko. Prienik na tamojší trh by však zrejme bol náročný...
Rakúšania fungujú v tejto oblasti všeobecne inak. Producenti majú jednu centrálnu triedičku, vajcia odovzdajú, a tam sa ich úloha končí. Pre nás ide o zaujímavý trh, keďže majú najdrahšie vajcia v Únii. Ale ich trh je mimoriadne dobre chránený. Je preto veľmi málo pravdepodobné, že sa tam dostaneme.
Očakávate nárast konkurencie v oblasti?
Prirodzene, nové nastavené pravidlá budú motivovať súčasných producentov na prechod z klietkového chovu na podstielkový či voľnovýbehový. Nie je to však vôbec jednoduché, tieto chovy sú omnoho náročnejšie na priestor, ktorý súčasní producenti často nemajú.
Dlhodobo sa tu vedie polemika, ktorý spôsob produkcie vajec je lepší. Ako hľadíte na klietkový chov?
Vždy existujú argumenty za aj proti. Ja osobne určite preferujem vajcia z voľného výbehu a domov si iné ani nekupujem.
Presvedčila vás vlastná skúsenosť?
Bol som sa pozrieť v jednom klietkovom chove s približne 9 000 nosnicami. Pre mňa to bol hororový film. Vojdete do haly, je tam prítmie, svietia tam tlmené červené svetlá, do toho kotkodákanie, sliepky sa tisnú, svietia im oči... Osobne však neviem posúdiť, či sliepky v tomto prostredí majú, alebo nemajú stres. Rozhodne to nie je prirodzené.
Podľa odhadov by mala transformácia klietkových chovov na podstielky či voľné výbehy stáť našich hydinárov viac ako 70 miliónov eur. Veľkí hráči zrejme tento proces zvládnu. Myslíte si, že malí budú mať problémy?
Biznis s vajíčkami je rizikový, je centový. Vždy je tam veľké riziko, že sa niečo nepodarí. Predstavme si, že by náhle niekto rozhodol, že poľnohospodári nemôžu mať dobytok v maštaliach, ktoré boli postavené pred rokom 1990. Zrejme by množstvo týchto chovov skončilo. Podobne to zrejme bude aj v tomto prípade. Je tu totiž historicky množstvo chovov, ktoré sa ledva držia pri živote a majú priestor sotva na opravy, nieto ešte na veľké investície.
Zdeformuje náhle ukončenie vajec z klietkových chovov trh s vajcami?
Je otázne, čo to spraví najmä s cenou a dostupnosťou. Keď som sa naposledy v supermarkete pozeral na pôvod vajec z voľného výbehu, tak pochádzali zo Španielska a z Holandska. Stojí na zamyslenie, ako sa to môže niekomu oplatiť, keď ich sem dovezie cez celú Európu. Veľkú úlohu tu zohrávajú dotácie. Tu by sa náš štát mal zamyslieť, či by pri transformácii nemal podnikateľom s investíciami pomôcť.
Mali by ste o prípadné dotácie záujem?
Nie. Z viacerých dôvodov sme sa rozhodli, že sa o zdroje zo štátu v tomto prípade uchádzať nebudeme.
Produkcia vajec je zrejme ťažko odkontrolovateľná. Nevzniká tu priestor na falšovanie? Predsa len, vidina predávanie vajec z klietkového chovu s označením, že sú z voľného výbehu, by mnohým mohla priniesť solídne zisky.
Slovenská legislatíva je postavená tak, že vajce, ktoré je roztriedené triedičkou na Slovensku, dostáva automaticky označenie „SK“. Osobne za veľmi neetické považujem, ak by niektorý podnikateľ nakúpil vajcia v Poľsku, priviezol ich sem a dal do vlastnej či cudzej triedičky a predával ich ako slovenské. Zároveň, ak by niekto, kto disponuje certifikovaným voľným výbehom, nakúpil vajcia z iných krajín z klietkového chovu a predával ich u nás ako voľnovýbehové.
Nedá sa na takéto podvody prísť?
Jedine fyzickou kontrolou, keď sa skontroluje počet nosníc s počtom predaných vajec. Ak niekto predá omnoho viac, ako je jeho produkčný limit, tak zrejme niečo nesedí.
Len pred pár týždňami bola Protimonopolným úradom schválená koncentrácia spoločnosti Sanagro s PD Jahodná a so spoločnosťou Agrosid. Je zrejmé, prečo ste mali záujem o družstvo v Jahodnej. Prečo však bola pre vás zaujímavá spoločnosť Agrosid?
Rozhodli sme sa zamerať aj na tú časť biznisu v agrosektore, ktorá nie je závislá od dotácií, a tou je obchod. Je totiž pre mňa nepochopiteľné, že politika v oblasti poľnohospodárstva je nastavená na pomoc malým, pričom veľkým treba zobrať. A to najmä pri dotáciách. K nim sa dostávame čoraz ťažšie najmä z dôvodu, že naša skupina už dosiahla určitú veľkosť. Je to pre mňa trochu smiešne. Z dvoch miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy obhospodarujeme zhruba 15-tisíc. Neviem teda, v čom sme veľkí.
Myslel som si, že na tento druh podnikania máte v spoločnosti Lukra.
Lukra obchoduje prioritne s produkciou Sanagro, no len občasne s tovarmi tretích strán. Agrosid, naopak, obchoduje viac ako 90 percent komodít od iných farmárov. Ide o oblasť, v ktorej sa chceme učiť a zlepšiť. To znamená nakupovať od slovenských poľnohospodárov a na druhej strane obchodovať tieto produkty ďalej.
Ide zároveň o maržovejší biznis?
Aj áno, aj nie. Ide predovšetkým o segment, ktorý so sebou nesie pomerne veľké riziko. Komodity často na cene rastú, následne aj padajú. Mohli sme to vidieť v poslednom období, keď obchodníci nakupovali pomerne drahé komodity, no dokázali ich zároveň aj dobre predať. Následne prišiel pokles cien a dnes sa tie isté komodity s vysokými nákupnými cenami predávajú so stratou.
Čo to znamená? Môžeme konečne očakávať pokles cien potravín?
Osobne si myslím, že ten príde. Ceny pšenice, repky či kukurice padli dolu a klesajú. Týka sa to však tohtoročnej produkcie. Tento jav tak uvidíme s oneskorením. Rovnako nepredpokladám zásadný pokles, keďže ceny energií či nafty sú stále vysoké.
Aktuálne máte celkovo 14 fariem. Aké sú ďalšie plány?
Máme rozrobenú jednu akvizíciu, na ktorej pracujeme už dlhšie.
O koho ide?
Je to farma aj obchodník. Zverejňovať meno spoločnosti nateraz nechcem. Aktuálne rokujeme, ladíme podmienky a nie je stále isté, ako proces dopadne. Boli sme sa tiež pozrieť na niektoré objekty, ktoré by mohli byť na predaj, no problémom je cena.
Majú majitelia prehnané predstavy o hodnote ich majetkov?
Áno. Je to prirodzené. My sme však v oblasti nákupu konzervatívni a zelenú dávame len obchodom, ktoré sú za rozumnú cenu reflektujúcu realitu. Máme svoje limity a nepotrebujeme kupovať za každú cenu.