Aktuálne štatistiky o jedle a našom zdraví vykresľujú pochmúrny obraz. Stúpajú úmrtia súvisiace so zlou stravou. Ide o podvýživu ako aj obezitu. „Čelíme oveľa smrteľnejšej globálnej pandémii ako COVID-19, ale deje sa to spomalene a venuje sa jej príliš málo pozornosti a príliš málo kolektívnych akcií,“ hovorí Scott Bowman, spoluzakladateľ The NOURISH Movement, spoločnosť, ktorá sa zaoberá prepojením inovátorov a inovácii s cieľom posilniť ľudské zdravie prostredníctvom potravín, a to trvalo udržateľným spôsobom.
Ale jedlo samo o sebe nie je smrteľné, nesprávne jedlo už áno. Rastie záujem spoločnosti, ktoré pristupuje k jedlu, ako keby to bol doslova liek, prispôsobovaním jedál na liečbu špecifických stavov, poskytovaním receptov na čerstvé ovocie a zeleninu a zlepšovaním obsahu živín v potravinách, ktoré jeme. Počas nasledujúcich desaťročí majú objavy a programy typu jedlo ako liek potenciál zachrániť milióny životov.
Už dnes sa jedlo využíva ako liečebný proces
Vo svete už vznikajú desiatky programov, ktoré skúmajú spôsoby, ako predpisovať jedlo ľuďom, ktorí majú problémy so stravou, ako je obezita, cukrovka 2. typu a srdcové choroby. Väčšina výskumu sa robí v USA, ale dosah je globálny:
- Nová štúdia v Kanade skúma účinky predpisovania potravín na ľudí s potravinovou intoleranciou a vysokou hladinou cukru v krvi.
- V Iráne vedci vyvinuli mobilnú aplikáciu, ktorá pomocou umelej inteligencie odporúča ľuďom s cukrovkou konkrétne občerstvenie.
- V Taliansku prototypový odporúčač jedálneho lístka zvažuje preferencie používateľov, ako aj ich stavy a terapie.
- V Austrálii prebieha štúdia na vývoj medicínsky prispôsobeného stravovacieho programu zameraného na redukciu srdcových chorôb.
Každé z týchto snáh trochu viac prispieva k nášmu pochopeniu toho, ako možno potraviny využiť ako liek.
Výzva budúcnosti
Nikto neočakáva, že život bude v najbližších desaťročiach menej hektický. Takže riešenia by mali na tento spôsob, akým žijeme teraz, najmä našu závislosť od produktov a pre pohodlie, reflektovať.
„Väčšina z nás bude stále potrebovať okrem čerstvých potravín aj pripravené, pohodlné, balené a spracované potraviny. Takže musíme pokročiť vo vede, aby sme pochopili, čo je škodlivé na vysoko spracovaných potravinách a čo je prospešné na väčšine prírodných potravín,“ hovorí Dariush Mozaffarian, dekan pre výskum, vedu a výživu univerzity v Bostone. „Vieme dosť na to, aby sme začali konať, musíme posunúť vedu dopredu,“ dodáva.
Jedlo na liečbu alebo prevenciu
Zatiaľ čo niektorí vedci uvažujú o tom, ako liečiť choroby jedlom, iní sa ho snažia použiť na úplnú prevenciu chorôb. Rastlinná strava je tu stredobodom záujmu, pretože výskumníci hľadajú spôsoby, ako urobiť samotné rastliny bohatšie na živiny.
„Prvá generácia týchto agro-tech spoločností bola zameraná na pestovateľov, ktorí hľadali vyššie výnosy a odolnosť voči škodcom,“ hovorí Todd Mockler, hlavný výskumník vedeckého centra rastlín v St. Louis. Nová generácia podľa neho pracuje aj na inováciách, ktoré sú viac orientované na spotrebiteľov, ako je napríklad lepšia výživa.
Jedným z príkladov je HarvestPlus. Organizácia používa proces šľachtenia plodín nazývaný biofortifikácia na zvýšenie obsahu železa, zinku a vitamínu A v základných plodinách v krajinách s nízkymi a strednými príjmami na celom svete. Pestuje ich takmer 13 miliónov malých fariem.
Ďalšou je súkromná spoločnosť s názvom Brightseed, ktorá pomocou umelej inteligencie mapuje svet fytonutrientov, zlúčenín v rastlinách, ktoré sú prospešné pre ľudské zdravie.
„Ak chcem optimalizovať jedlo pre konkrétny zdravotný stav alebo interakciu s telom určitým spôsobom, alebo znížiť zápal alebo reagovať na mikrobióm, v budúcnosti by som sa mohol obrátiť na organizáciu ako Brightseed a presne mi povedia, kde nájsť bioaktívne zlúčeniny v rastlinnej ríši,“ hovorí Bowman.
Stravovanie na mieru
A potom je tu koncept presnej výživy. Nie je novinkou, že každý človek má jedinečnú genetickú výbavu a jedinečný mikrobióm a jedenie toho istého jedla na nás vplýva inak, ako na kohokoľvek iného, dokonca aj na našich blízkych príbuzných.
Naše gény ovplyvňujú spôsob, akým naše telo využíva živiny (to sa nazýva nutrigenetika), a zároveň potraviny, ktoré jeme, môžu zmeniť spôsob, akým sa naše gény prejavujú (to je nutrigenomika).
Nutrigenomika znamená, že ak naše gény zvyšujú pravdepodobnosť, že budeme mať cukrovku, a budeme jesť jedlo, ktoré aktivuje gény, môže to otvoriť cestu k rozvoju ochorenia. Medzitým črevné baktérie, ktoré tvoria náš mikrobióm, pracujú na individualizácii reakcie nášho tela na jedlo.
„Bude to dôležitý faktor pri optimalizácii zdravia,“ hovorí James Marcum, z Baylor University, ktorý napísal prehľad literatúry o diétach založených na genetike.
„Vzhľadom na našu genetickú výbavu možno budeme chcieť jesť nejakú konkrétnu stravu, aby sme optimalizovali svoje zdravie, aby sme nezapínali gény rakoviny, gény obezity, gény, ktoré vedú k chronickým ochoreniam," hovorí s tým, že výskum je v tomto ešte na začiatku, ale vyzerá nádejne.
(zdroj: www.webmd.com)