Kapucínka je bylinka, ktorá pochádza z Južnej Ameriky (Peru a okolité oblasti). Meno dostala pravdepodobne podľa kapucínov, ktorí prišli do Európy v 16. storočí. V niektorých krajoch ju dokonca volajú „kapucňa mnícha“ podľa tvaru jej kvetov. Mnísi boli určite milovníci záhradníctva a priniesli so sebou aj rastlinu, ktorú okrem toho, že je krásna, je tiež liečivá s veľmi pozitívnymi účinkami na ľudské zdravie, a ako píšu v jej domovine, je aj jedlá a je priateľom poľnohospodárov. V niektorých týchto oblastiach pokrýva celé polia.
Nie je náročná na pestovanie
Kapucínku môžeme vysievať do pôdy koncom jari do hniezd po tri semienka. Rastline sa dobre darí na slnečnom a teplom mieste, ktoré je chránené pred vetrom, avšak zvládne aj polotieň. Na pôdu aj na pestovanie nie je rastlinka náročná a výhoda je aj v tom, že väčšina semienok určite vyrastie. Kapucínku môžeme pestovať aj v nádobe, ale v tom prípade je potrebné dopriať jej z času na čas živiny v podobe hnojiva.
Rastlina kapucínky väčšej obsahuje viacero druhov mastných kyselín a tiež silice s obsahom síry, rôzne minerály (draslík, vápnik, železo a fosfor) a vitamíny, ako napríklad vitamín C, niacín, tiamín alebo riboflavín. V kvetoch kapucínky zasa možno nájsť niektoré druhy bielkovín a lipidov a v plodoch zasa sacharidy.
Bojuje proti škodcom v záhrade
Kapucínka väčšia sa dá využiť aj v záhrade. Odpudzuje vošky (krvavú a listovú), húsenice, slimáky, mravce a myši, spôsobuje ústup (postupné vyhynutie) pýru, možno ju sadiť pod koruny stromov a na okraje záhonov proti voškám (aj spolu so saturejkou, s vratičom, levanduľou). V jej domovine sa používa v ekologickom poľnohospodárstve ako odpudzujúca rastlina, ktorá sa vysieva zároveň so sadením zemiakov, paradajok, strukovín a okolo ovocných stromov. Píšu o nej, že je to teda požehnaná rastlina, ktorú si treba vážiť.
Celá rastlina je jedlá
Kvety spolu s listami sa dajú použiť v kuchyni na priamu konzumáciu. Má jemne štipľavú chuť, ktorá je podobná žeruche. Ochucujú sa nimi predovšetkým šaláty, jemné syry a vaječné pokrmy. Žlto-oranžové kvety môžu byť tiež súčasťou šalátov, polievok alebo na dekoráciu najrôznejších dezertov. Rozdrvené semená zasa tvoria súčasť korenín na dochutenie jedál.
Zdravotné účinky
- Prírodné antibiotikum
Rastlina má účinky podobné chemickým antibiotikám, hlavne výrazné antibakteriálne pôsobenie proti bakteriálnym infekciám, tiež močopudné, expektoračné a stimulačné účinky. Účinkuje aj pri očiste od nosového a bronchiálneho hlienu.
- Na močové cesty
Pôsobí proti väčšine baktérií, ktoré spôsobujú zápal močových ciest, močového mechúra či obličiek. Ako jedna z mála bylín je účinná aj pri boji proti zlatému stafylokokovi. Prospieva zdraviu obličiek aj gynekologickým orgánom. Pri spomínaných ťažkostiach je vhodné tinktúru z kapucínky pridať do urologického čaju.
- Na podporu imunity
Kvety obsahujú asi 130 mg vitamínu C na 100 gramov. Pre vysoký obsah vitamínu C je výborná na podporu imunitného systému, veľmi dobrá je na prevenciu. Odporúča sa aj pri prechladnutí, pri vírusových ochoreniach, zmierňuje kašeľ aj bolesť mandlí.
- Na dezinfekciu
Obklady z kapucínky majú dezinfekčný účinok, preto sa uplatnia zvonku pri rôznych poraneniach. V andských krajinách sa odpradávna používajú na rany, ktoré sa rýchlo zahoja a nezahnisajú. Macerované listy pomáhajú pri liečbe hematómov.
- Zabraňuje tvorbe lupín
Kapucínka je účinná aj pri starostlivosti o pokožku hlavy, pretože zabraňuje tvorbe lupín. Taktiež pomáha aj pri problémoch s pokožkou a na liečbu plešatosti.
TIP na tinktúru
Pripraví sa z kvetov, ktoré je najlepšie trhať ráno. Kvety sa vložia do skleneného pohára a zalejú bielym alkoholom, tak aby boli všetky kvety plne ponorené v liehu. Nádobu je potrebné dobre uzavrieť a uložiť na svetlé miesto. Obsah pohára je dobré pravidelne pretriasať. Asi po mesiaci a pol začne v pohári vznikať žltá až oranžová tekutina. Farba závisí najmä od kvetov. Keď sa tekutina sfarbí, treba tinktúru precediť a skladovať ju v chladničke. V prípade potreby je vhodné užívať ju po lyžičke ráno a večer.