Pôvod omanu pravého je opradený viacerými povesťami. Jeho kvety sa vraj zrodili zo sĺz bájnej Heleny oplakávajúcej kormidelníka Menelaa, ktorého uštipol had. Podľa inej verzie oman dostala Helena z Egypta a vysadila ho na ostrove Faru ako liek a ochranu proti jedovatým hadom. Najpravdepodobnejší je asi výklad pomenovania z gréckeho slova HELENION, a to podľa tvaru úborov kvetu pripomínajúcich slnko.
Má nízku energetickú hodnotu
Oman je pre diabetikov zaujímavý tým, že patrí k menej známym rastlinám, ktoré obsahujú dostatočné množstvo inulínu. Označujeme ich spoločným názvom inulínové plodiny. Inulín je polysacharid, ktorý je v niektorých rastlinách zásobnou látkou podobne ako škrob. Na rozdiel od inzulínu, ktorý je produktom podžalúdkovej žľazy, inulín je výlučne rastlinného pôvodu. Jeho výhodou je, že nepodlieha štiepeniu v kyslom prostredí žalúdka, odoláva aj pôsobeniu enzýmov v tenkom čreve. Celkovým pôsobením a hlavne tým, že k jeho štiepeniu dochádza až v hrubom čreve, pozitívne upravuje hladinu glukózy (nezvyšuje hladinu krvného cukru) a znižuje krvný tlak. Má nízku energetickú hodnotu, čo tiež hovorí v prospech diabetickej diéty.
Upravuje trávenie, uvoľňuje hlieny
Liečivé vlastnosti omanu pravého dokladuje aj súčasná fytoterapia. Obsah silíc a horčín podporuje tvorbu žalúdočných štiav, uvoľňuje kŕče tráviacich orgánov a podporuje črevnú peristaltiku. Pôsobí tiež antisepticky pri bronchitídach, kašli, pomáha uvoľneniu hlienov a uľahčeniu vykašliavania. Korene omanu pravého sa používajú aj pri zápale sedacieho nervu a pri ochoreniach kĺbov. Vo farmaceutickom priemysle sa koreň omanu využíva na izoláciu inulínu. Používa sa tiež na prípravu likérov a ako zložka niektorých kozmetických prípravkov.
Dá sa pestovať v záhrade
Oman pravý je trváca rastlina, ktorá vyrastá do výšky 1 až 1,5 m. Podzemnú časť tvorí valcovitý žltohnedý koreň s podzemkami. Dolné listy sú veľké, vajcovito elipsovité, na rube sivo plstnaté. Stonka je priama, v hornej tretine rozkonárená a ukončená kvetmi, ktoré sú na vrchole zložené do úborov. Kvitne od júla veľkými žltými kvetmi. Rastlina pochádza z Ázie. V staroveku sa pôvodne pestovala pre liečivé účinky koreňa, ale vo veľkej časti Európy sa z nej stala divorastúca rastlina. Najviac je rozšírená v karpatskej oblasti Slovenska, v lužných lesoch a pozdĺž brehov riek. Obľubuje mokré, tienisté miesta. Dá sa veľmi ľahko pestovať v záhrade aj ako okrasná a liečivá rastlina.
Využíva sa koreň
V súčasnosti sa využívajú najmä mladé korene rastliny. Zbierame ich v jeseni (október až november) z dvoj- až trojročných rastlín. Z usušených koreňov nakrájaných na kúsky sa získavajú účinné látky, medzi ktoré patria rôzne silice a horčiny, inulín (až 45 %), živice, pektíny a iné.
Ako ho využiť?
- Z rozdrveného koreňa sa macerovaním vyrába medicinálne víno Vinum inulae, ktoré sa užíva po jednej čajovej lyžičke viackrát denne. Možno ho použiť aj pri ochoreniach srdca, pri prechladnutí či na odkašliavanie.
- Na domácu prípravu liečivého vína použijeme 100 g rozdrveného koreňa, ktorý macerujeme 8 dní v jednom litri bieleho vína. Užíva sa podobne po čajových lyžičkách tri- až päťkrát denne.
- Oman sa používa aj vo forme záparu. Štyri čajové lyžičky rozdrveného usušeného koreňa zalejeme 400 ml vriacej vody a necháme vylúhovať 30 minút. Po precedení pijeme trikrát denne po 120 ml asi 15 minút pred jedlom. Účinkuje aj pri bronchiálnej astme, zlepšuje chuť do jedla, má spazmolytický a antiseptický účinok.
- Korene omanu sa používajú aj v kombinácii s inými liečivými rastlinami, napr. listami šalvie, skorocelu alebo plodmi fenikla. Pri väčších dávkach spôsobuje vracanie, prípadne hnačky a kŕče.
Všeliek proti zachrípnutiu
Oman sa pravdepodobne pestoval už v stredoveku ako koreňová zelenina. Čerstvý koreň, vôňou pripomínajúci banány, sa jedol surový alebo varený, ale najčastejšie sa máčal vo víne, ktoré sa potom užívalo ako všeliek, proti zachrípnutiu, cudzopasníkom, na zle sa hojace rany, ako kloktadlo a na povzbudenie chuti do jedla. Podľa legendy malo dobrý účinok aj na povzbudenie veselosti a zmyselnosti.
POZOR! Šťava z čerstvého koreňa môže u citlivých jedincov podráždiť pokožku, prípadne vyvolať alergické dermatózy. Podľa Potravinového kódexu, ktorý upravuje zloženie liečivých čajov, dávka drogy omanu pravého (koreň) je stanovená do 5 hmotnostných percent prípravku.