Za vznikom cukrovky 2. typu sa skrýva súčasný životný štýl a s tým súvisiaca nadváha a obezita. Počet obéznych ľudí celosvetovo stúpa a výnimkou nie je ani Slovensko. Obezita nie je len estetický, ale najmä zdravotný problém, ktorý sa výrazne podieľa na vzniku diabetu. Motiváciou na udržanie správne hmotnosti a kondície by malo byť zdravie. Vizuálny efekt je len príjemnou pridanou hodnotou, človek sa cíti suverénnejšie, v práci podáva lepšie výkony.
Je to už raz tak, hoci pri kilogramoch navyše si ľudia uvedomujú fyzické obmedzenie pri pohybe, predkláňaní, pri rýchlejšej chôdzi, iba pre málo z nich je jasná hrozba zdravotných komplikácií. Obezita je zaradená do zoznamu diagnóz pod samostatným medzinárodným označením E66. Pre lekárov je alarmujúca ako dôležitý rizikový faktor ďalších veľmi rozšírených ochorení, ako sú okrem cukrovky poruchy krvného obehu, vysoký krvný tlak, poruchy metabolizmu tukov a niektoré druhy nádorov.
Napriek medicínskym vedomostiam o škodlivosti obezity na zdravotný stav a napriek súčasnému ideálu krásy, obezity pribúda. Viac ako 50 % obyvateľstva trpí nadváhou a obezitou, pričom viac sú postihnuté ženy ako muži. Obezita sa stáva celosvetovým problémom, ktorý sa nevyhol ani našej krajine. Posledné správy ukazujú, že každý piaty Slovák má nadváhu alebo obezitu. Jej výskyt stúpa s vekom, ale je neprehliadnuteľné, že pribúda narastá počet obéznych detí a adolescentov.
Kto má nadváhu a kto obezitu?
Pri posudzovaní stavu výživy možno použiť niekoľko matematických vzorcov.
V minulosti sa podľa diabetologičky MUDr. Adriany Ilavskej často uplatňoval známy Brockov vzorec, podľa ktorého sa normálna hmotnosť vypočítala ako výška v centimetroch znížená o koeficient 100. V súčasnosti ale platia o niečo prísnejšie kritériá. Väčšina ľudí je síce podľa tohto jednoduchého vzorca v pásme normálnej hmotnosti určenej podľa BMI (Body Mass Index), ale najmä vyšší ľudia sú už v hornom pásme normálnej hmotnosti.
V súčasnosti sa najviac používa spomínaný BMI, teda index telesnej hmotnosti. Je to index, ktorý určil ešte v 19. storočí Belgičan Adolph Quetelet, ale širšie medicínske uplatnenie našiel až v druhej polovici 20. storočia, keď ho využila najprv Metropolitná poisťovacia spoločnosť pre porovnanie zdravotných rizík svojich klientov.
BMI sa vypočíta tak, že hmotnosť tela v kilogramoch vydelíte telesnou výškou v metroch na druhú.
Podľa výsledku sa určujú stupne zvýšenej hmotnosti:
1. nadváha: BMI 25-29,9 kg/m2
2. ľahká obezita: BMI 30-34,9 kg/m2
3. stredne ťažká obezita: BMI 35-39,9 kg/m2
4. ťažká – morbídna obezita: BMI nad 40 kg/m2
Index BMI sa dopĺňa o pomer pása a bokov, označovaný ako WHR (Waist/hip ratio). V prípade žien je norma 0,9-1,0, u mužov sa za normu považuje 0,75-0,8.
Podľa parametrov ešte rozlišujeme obezitu hruškového typu – podľa tvaru tela, keď je tuk nahromadený hlavne v dolnej časti tela. Nazýva sa aj ženský alebo gynoidný typ obezity. Druhá je obezita jablkového typu, pri ktorej sa tuk zhromažďuje hlavne v oblasti pásu a brucha. Nazýva sa aj mužský alebo androidný typ obezity. Neznamená to ale, že žena nemôže mať jablkový typ obezity a muž skôr hruškovitý.
Napriek uvedeným vzorcom a údajom z tabuliek stačí podľa A. Ilavskej na prvé zhodnotenie aj krajčírsky meter. Obvod pása mužov nad 94 cm a žien nad 80 cm svedčí o brušnej obezite, ktorá so sebou prináša viac zdravotných rizík.
Pri úspešnom a trvalom znížení hmotnosti sú dôležité 3 kroky:
1. strava – nízkoenergetická redukčná diéta
2. fyzická aktivita – nielenže pri nej dochádza k spotrebovaniu energie z potravy, ale zlepšuje sa pri nej inzulínová senzitivita
3. podporné prostriedky – podpora a povzbudenie okolia, zmena životného štýlu, v prípade nutnosti farmakoterapia.
Všetky tri kroky sú navzájom nenahraditeľné a spoločne prepojené.
Diabetologička MUDr. Adriana Ilavská radí:
Na príjme potravy sa podieľajú rodinné stravovacie zvyklosti, chuťové poháriky, ekonomické možnosti a do značnej miery aj psychika. Niekto konzumuje v strese veľa, iný, naopak, málo. Jedno aj druhé sa prejaví na hmotnosti. Treba mať stále na pamäti koľko námahy treba na schudnutie jedného kilogramu podkožného tuku. Ak človek zje jeden rožok navyše, na spotrebovanie rovnakej energie by mal cvičiť v posilňovni 40 minút. Na zmetabolizovanie jednej šišky je ekvivalentom 50 minút lyžovania, jedna čokoláda sa spotrebuje po 70 minútach na stacionárnom bicykli. Preto pri pocite hladu alebo pri strese treba zvoliť radšej zeleninu alebo ovocie. Niektorí psychológovia dokonca obezitu prirovnávajú k túžbe po naplnenom živote, tak prečo si nenaplniť život niečím iným, krajším a hodnotnejším?
Príbeh pacientky
Som diabetička 2. typu na inzulínovej liečbe 2 roky a túto mi nariadili po chorobe, ku ktorej som prišla zrazu zo dňa na deň svojou obezitou. Srdce už nevládalo, zadýchavala som sa pri chôdzi už po pár krokoch, tabletky mi už nestačili a tak pri hospitalizácii na internom oddelení mi začali podávať popri infúziách aj inzulínové injekcie. V nemocnici som strávila mesiac a týždeň, predtým mesiac som doma polihovala akože na chrípku, nič som nevládala, ale myslela som, že to prejde samo, no neprešlo. Len som slabla a slabla až nakoniec ma môj všeobecný lekár v poslednej chvíli odviezol vlastným autom na ARO, keď už nezachytil pre vodu okolo srdca dýchanie a obličky už tiež zlyhávali.
Nič ma pritom nebolelo, len už som nevládala sama so sebou. Za pol roka som schudla 30 kg, 10 kg mám momentálne navyše, ale verím, že ich čo nevidieť znížim aspoň na polovicu. Už viem, že mám jesť menej a častejšie, akonáhle pocítim, že už mi stačí, prestanem jesť i keď ako sa vraví „oči by ešte jedli“. Len disciplínou sa dá plnohodnotne žiť aj s cukrovkou, ktorá nás už do konca života neopustí, môže len z času na čas byť ku nám zhovievavejšia, keď ju budeme brať zodpovedne a jesť len zdravo. Pri dobrej psychickej pohode môžem aj sladkosti ochutnať, aj 1 – 2 tenké krajce čierneho chleba, bez ktorého som si ešte pred 2 rokmi nevedela predstaviť život. Až na veľké množstvo mastných jedál, vyprážaných a sladkostí, ktoré obmedzujem, jem skoro všetko v malých porciách. Žalúdok sa časom uspokojí aj s malými porciami, neskoršie už väčšie množstvo jedla ani neprijme. Keď poruším svoju sýtosť a zvýšim obsah stravy, veľmi si ubližujem, neviem dýchať, neviem sedieť, nevládzem chodiť, neviem vypiť už ani pohár minerálky, aby som jedlo potlačila ďalej. Vtedy sa hnevám sama na seba a hanbím sa za svoju lakomosť, že som neodolala jedlu a neprestala jesť hneď, ako som zacítila pocit plného žalúdka.
Takže pre udržanie glykémie v norme už viem, že popri zdravej strave – neprejedaniu sa, potrebujem mať pokoj v duši, dobré rodinné zázemie, menej stresov a potom si môžem dovoliť aj menšie prehrešky.
Mne na stresy pomáha komunikácia s dobrými ľuďmi, prechádzky v prírode a pocit užitočnosti, že ma ľudia potrebujú. Samote sa vyhýbam a nude tiež. Zabíjam ju zapájaním sa do rôznych čitateľských súťaží, písaním článkov ako je aj tento, lúštením krížoviek a verejno-prospešnou činnosťou. Som už seniorka a tak v našej obci vediem Jednotu dôchodcov Slovenska a Klub dôchodcov a pomáham iným podobne zdravotne postihnutým občanom radami o správnej životospráve a snažím sa spríjemňovať ich život v klube dôchodcov.
Čím sme starší, tým viac chceme žiť zmysluplnejšie, dobehnúť to, čo sme v mladosti pri výchove detí nestíhali, pestujeme svoje koníčky, aby sme si ešte spríjemnili dni, ktoré sú ešte pred nami. Život má zmysel aj pre staršieho, chorobou postihnutého človeka, keď sa o to sám pričiní svojou vôľou, nevzdávajme sa a majme radi ľudí. Ja ich mám rada a oni mi moju lásku odplácajú, vrátia mi úsmev, pekné slovo a poďakujú za dobre mienenú radu.
Eva Chovancová, Hrnčiarske Zalužany
(red.)
Foto: www.fotolia.com