Srdcovocievne ochorenia postihujú čoraz mladšie ročníky. Podľa dát Národného centra zdravotníckych informácii (NCZI) Slovákov najväčšmi ohrozuje vysoký krvný tlak a poruchy srdcového rytmu.
„Zatiaľ čo počet hospitalizácii so srdcovocievnymi ochoreniami klesá, úmrtí na infarkt rapídne pribudlo,“ uviedla hovorkyňa NCZI Veronika Daničová.
Ako spresnila, srdcovocievne ochorenia sú dlhodobo hlavnou príčinou úmrtí a hospitalizácii u nás i vo svete.
„Prispieva k nim nedostatok pohybu, nezdravá strava, kilá navyše, fajčenie, alkohol, dlhodobý stres, vyšší vek, ale aj prechodené infekcie,“ dodala.
Štatistiky
Podľa dát Národného centra zdravotníckych informácii má počet osôb sledovaných v kardiologických ambulanciách od roku 2009 stúpajúci trend.
„Po medziročnom poklese v roku 2020, ktorý bol prvým rokom pandémie, vlani počet sledovaných osôb opäť medziročne vzrástol o 3,6 percenta. V pravidelnej starostlivosti kardiológov bolo ku koncu roka 2021 celkovo 697 577 osôb, čo predstavuje 128 z tisíc obyvateľov,“ vysvetlila Veronika Daničová.
Návštev pacientov zaznamenali kardiologické ambulancie v minulom roku 1 229 726, čo je o 7,6 percent menej ako v roku 2020.
Vzhľadom na pohlavie bol pomer pacientov vyrovnaný, muži (351 055) prevyšovali len mierne (o 0,6 %) ženy (346 522).
Po prepočítaní na počet obyvateľov v danej vekovej skupine pribudlo pacientov najmä v mladších ročníkoch. Najvyšší medziročný nárast bol zaznamenaný v skupine do 24 rokov (+ 16,1 %) a od 25 do 44 rokov (+8,4 %). K medziročnému poklesu prišlo len u 65- až 74-ročných (-1,8 %).
Podľa Veroniky Daničovej, počet osôb prijatých do sledovania kardiologických ambulancií v danom roku kolíše za celé sledované obdobie.
„V minulom roku pribudlo 98 083 nových pacientov prijatých do sledovania, čo predstavuje nárast o 10,1 percenta oproti predchádzajúcemu roku. Po prepočítaní na desaťtisíc obyvateľov danej vekovej skupiny sledujeme nárast vo všetkých vekových skupinách, najvýraznejšie v skupine 25 až 44 rokov (+ 20,9 %) a 45 až 64 rokov (+ 13,2 %),“ objasnila.
Diagnózy
Vysoký krvný tlak je tichý zabijak. Z pohľadu najčastejších skupín diagnóz bolo podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2021 najviac sledovaných pacientov s hypertenznými chorobami (240 590 pacientov), ischemickými chorobami srdca (170 347 pacientov) a poruchami srdcového rytmu (154 195 pacientov).
„Najvyšší medziročný nárast počtu sledovaných osôb bol zaznamenaný pri poruchách srdcového rytmu o 7,8 percenta a pri hypertenzných chorobách o 7,4 percenta,“ priblížila Veronika Daničová.
Doplnila, že v rámci krajov zaznamenali najvyšší počet návštev kardiologické ambulancie v Bratislavskom (207 321 návštev) a v Košickom kraji (200 525 návštev), najmenej v Trnavskom kraji (80 913 návštev).
Najviac sledovaných pacientov vykázali ambulancie v Košickom a v Prešovskom kraji, najviac nových pacientov pribudlo v Prešovskom (17 754 pacientov) a Košickom kraji (17 289), najmenej v Trnavskom kraji (6 670).
Hospitalizácie
Srdcovocievne ochorenia sú podľa NCZI dlhodobo najčastejšou príčinou hospitalizácii. Z jednotlivých diagnóz dominovali v nemocniciach v minulom roku srdcové zlyhanie (22 077), nasledoval mozgový infarkt (19 543) a akútny infarkt myokardu (13 676).
„Počet hospitalizácii na srdcové zlyhanie, cievne choroby mozgu ako aj na ischemické choroby srdca v prepočte na počet obyvateľov od roku 2014 kontinuálne klesá,“ spresnila Veronika Daničová.
Celkovo tvorili choroby obehovej sústavy 14,6 % z celkového počtu hospitalizácií. Srdce a cievy viedli k 137 673 hospitalizáciám, čo je v prepočte 25,3 z tisíc obyvateľov.
„Osoby so srdcovocievnymi chorobami mali najvyšší priemerný vek spomedzi hospitalizovaných (68,1 roka). Najväčšiu skupinu tvorili pacienti vo veku 65 až 74 rokov, hoci v prepočte na počet obyvateľov v danej vekovej skupine jednoznačne viedli pacienti nad 75 rokov, výrazne však pribudlo už aj osôb nad 55 rokov,“ zhrnula Veronika Daničová.
Úmrtia
Päťročný klesajúci trend počtu obetí infarktov zastavil rok 2021, keď vyskočil počet úmrtí na infarkt nielen medziročne, ale presiahol aj údaje z roka 2018.
„Zatiaľ čo pred piatimi rokmi bolo obetí infarktov 2 941 (54,07 zo 100-tisíc obyvateľov), v roku 2020 to bolo 2 209 (40,467 zo 100-tisíc) a v roku 2021 to bolo 2 453 (45,075 zo 100-tisíc),“ uzavrela Veronika Daničová.