Dnes je Svetový deň duševného zdravia a príležitosť, aby sa svet spojil a zvýšil povedomie o duševnom zdraví, duševných poruchách a ich vplyve.
Tohtoročnou témou je urobiť z duševného zdravia a pohody pre všetkých celosvetovú prioritu. Upozornila na to Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojej správe.
Ako uviedli psychologičky z Nemocnice AGEL Levice Mgr. Barbara Budinská a Mgr. Slávka Pecárová, varovnými signálmi, ktoré odlišujú bežný smútok od depresie sú aj pocity prázdnoty, beznádeje, strata chuti do jedla, energie či poruchy spánku.
Dodali, že dnešný Svetový deň duševného zdravia, ktorý je zároveň Európskym dňom depresie.
Ako vzniká depresia
Podľa klinickej psychologičky z ambulancie klinickej psychológie Nemocnice AGEL Levice Mgr. Barbary Budinskej, najčastejšie sme náchylní k rozvoju depresie po období ťažkého stresu alebo traumy, ktoré môžu byť vyvolávajúcim faktorom obdobia zmien v živote.
Týkajú sa strát ako napríklad rozvod, rozchod, strata zamestnania, ale aj odchod detí z domu.
Depresia je, podľa nej, častá aj u ľudí v staršom veku, tiež ako následok rôznych strát, telesných ochorení i sociálnej izolácie.
„U žien to býva aj obdobie menopauzy, ktoré súvisí s hormonálnymi zmenami, ale i sociálnymi faktormi a aj obdobie po pôrode, keď vzniká takzvaná popôrodná depresia. Najčastejším obdobím výskytu depresií sú i prichádzajúce jesenné a zimné mesiace, keď sú kratšie dni a je menej denného svetla,“ objasnila.
Depresia podľa jej slov môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu. „Depresiu chápeme ako poruchu, ktorá má vždy istý „vnútorný“, biologický základ, pri ktorom hrá úlohu aj dedičnosť. Nededí sa však porucha, depresia, ale predispozícia a náchylnosť k nej.
Túto predispozíciu tvoria rôzne poruchy vo funkčnej organizácií tých oblastí a systémov mozgu, ktoré sú zodpovedné za našu náladu a ostatné prejavy depresie. Riziko príbuzných s depresívnou poruchou je približne 30 percent,“ vysvetlila psychologička.
Potrebná je liečba
Odborníci sa zhodujú v tom, že depresia je duševné ochorenie, ktoré vyžaduje odbornú liečbu. Kým bežne prežívaný smútok je občasná smutná nálada, ktorú občas prežíva každý z nás, pri skutočnej depresii trvá depresívna nálada minimálne dva týždne nepretržite, väčšinu dňa.
Dochádza k spomaleniu psychomotoriky a myslenia, človek prežíva pocity prázdnoty, môže byť nepokojný, podráždený, stráca záujem o činnosti a záujmy, ktoré mu predtým spôsobovali potešenie, zväčša sa stráca chuť do jedla alebo naopak narastá.
Nastávajú poruchy spánku, poruchy v sexuálnej oblasti, zvyšuje sa únava, strata energie, zhoršuje sa koncentrácia, schopnosť rozhodovať sa, môžu sa vyskytnúť myšlienky na smrť alebo samovraždu. U psychotickej formy depresie sa vyskytujú bludy a halucinácie.
„Rozlišujeme ľahkú, strednú a ťažkú formu depresie. Pri strednej a ťažkej forme je už potrebná aj farmakologická liečba, pri ľahšej forme stačí psychoterapia. Zväčša sa oba typy terapií kombinujú.
Depresívne stavy by mal človek vždy konzultovať s odborníkom, ale existujú spôsoby, ako zmierniť následky, a to je rozprávať o tom, čo nás trápi, prípadne si písať denník, stretávať sa s priateľmi, neuzatvárať sa pred nimi, neizolovať sa, snažiť sa, keď sa dá, vykonávať pohybovú aktivitu, stačí prechádzka, snažiť sa pravidelne a zdravo jesť, pred spaním skúsiť relaxovať, nepiť alkohol, neužívať drogy a plánovať si denný program,“ doplnila klinická psychologička ambulancie klinickej psychológie Nemocnice AGEL Levice Mgr. Slávka Pecárová.
Pre depresiu je charakteristické, že epizódy majú tendenciu sa opakovať. Úspešná liečba depresie znamená nielen odstránenie akútnych príznakov, ale aj udržiavanie stavu remisie, teda zabránenie návratu depresie. „Niekedy sa, žiaľ, nepodarí dosiahnuť úplne ten stav ako pred prepuknutím depresie, ale mnohé príznaky sa výrazne zmiernia,“ priblížila.
Prevencia
Dobrou správou je, že v prípade depresií existujú preventívne opatrenia. Podľa odborníčok z levickej nemocnice je to v prvom rade zdravý životný štýl, ktorý môže pomôcť vyvarovať sa depresií.
Ďalej je to dostatok spánku a oddychu, dôležité je mať aj priateľov, záľuby, pravidelný pohyb, prechádzky, mať pestrú a vyváženú stravu. Za vznikom depresie môže podľa psychologičiek stáť aj nedostatok vitamínov.
„Dnes sa ukazuje, že veľmi veľa ľudí trpí nedostatkom vitamínu D3, ktorý sa tvorí vystavením sa slnečnému žiareniu, to môže tiež súvisieť so vznikom depresie. Rozhodujúce je ale aj to, aké má človek zaužívané vzorce myslenia. Záleží aj na tom, aby sa jednotlivec netrápil nad vecami, ktoré nedokáže zmeniť. To je u mnohých ľudí zlozvykom,“ zhrnuli odborníčky.
Spresnili, že depresia je natoľko rozšírená, že ju môžeme považovať za civilizačné ochorenie. Závažné depresie sa vyskytnú v priebehu života u 10 až 20 percent ľudí. Miernejšie formy depresie sa objavujú ešte u vyššieho počtu obyvateľstva.
Podľa WHO je depresia ochorením, ktoré postihuje viac ako 264 miliónov ľudí na celom svete. Vplyvom depresie človek prežíva utrpenie, nevie fungovať v práci, v škole a v rodine.
V najhoršom prípade môže viesť až k samovražde, ktorá je podľa WHO druhou hlavnou príčinou úmrtia u 15 až 29 ročných. Ročne tak zomiera okolo 800 000 ľudí.