Zámer ministerstva zdravotníctva zaviesť minimálnu hranicu pri určení platby za poistencov štátu je podľa analytika INESS Martina Vlachynského istá forma sebareflexie vlády.
Poukazuje pri tom na zmeny z roku 2020, po ktorých "výdavky štátu na jeho poistencov stratili akúkoľvek formálnu kotvu a sú plne pod vplyvom politiky". Aj v tomto prípade podľa neho hrozí, že vláda bude výšku stanoveného percenta neustále meniť.
"Do roku 2020 sa platba za poistenca štátu určovala percentom z priemernej mzdy. V tom roku prišlo ku zmene, pričom sa argumentovalo, že výdavky štátu na zdravotníctvo príliš podliehajú ekonomickému cyklu. No po dvoch rokoch prišli na to, pred čím sme napríklad my varovali hneď od začiatku, že takto je to ešte horšie," priblížil Vlachynský.
Snaha o zmenu je podľa neho istou formou sebareflexie a návrh vrátiť sa pred rok 2020. "Zmenou je, že sa hovorí o ‘minime‘, nie o hranici zhora aj zdola a miesto naviazania na priemernú mzdu sa navrhuje naviazanie na HDP," ozrejmil. Či ide o lepšie alebo horšie riešenie, je podľa neho otázkou dlhej diskusie.
Lepšie ukotvenie
Podstatnejšie podľa neho je, že pôvodný systém mal zásadnú chybu, a to neustále sa meniace percento, z ktorého sa výška platby počítala.
"Hoci jeho tvorca, minister Zajac, navrhol pevné nemenné percento (konkrétne štyri percentá z priemernej mzdy spred dvoch rokov), jeho nasledovníci toto percento v zákone neustále menili, niekedy dokonca viackrát počas roka," skonštatoval.
Myslí si, že to hrozí aj tomuto návrhu. "Preto z dlhodobejšieho hľadiska považujeme za lepšie riešenie robustnejšie ukotvenie, napríklad pomocou systému nominálneho poistného," podotkol analytik.
Dodal, že v podstate pôjde o to isté riešenie ako do roku 2020, len vyjadrené iným parametrom, keďže podľa prepočtov vychádza 1,9 percenta HDP zhruba ako štyri percentá z priemernej mzdy.
Ministerstvo zdravotníctva SR chce určiť minimálnu hranicu pri platbe za poistencov štátu. Chce, aby štát za svojich poistencov uhradil minimálne 1,9 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP) spred dvoch rokov.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Vlani štát zaplatil za svojich poistencov 1,37 percenta z HDP. Účinnosť novely navrhuje od 1. januára 2023.