Politici z regiónu strednej a východnej Európy sa zhodli, že starostlivosť o ľudí s depresiou sa musí zlepšiť.
Na panelovej diskusii v rámci konferencie Globsec Forum 2022 boli predstavené výsledky výskumu Depression Scorecard z 10 krajín strednej, východnej Európy a Pobaltia, ktoré prinášajú sériu odporúčaní, ako zlepšiť manažment a starostlivosť o ľudí s depresiou v regióne. Informovala o tom regionálna koordinátorka projektu Anna Michalková.
Ako ďalej spresnila, v strednej a východnej Európe a Pobaltí trpí depresiou viac ako 2,4 milióna ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že depresiou trpí viac ako 40 miliónov ľudí v Európskej únii, čo predstavuje 4,3 % Európanov.
Podľa Jozefa Šuvadu, člena Výkonnej rady WHO, hoci je toto číslo vysoké, stále neodzrkadľuje celú realitu, keďže veľká časť populácie je aj dnes ovplyvnená stigmatizáciou duševného zdravia.
„Tichá pandémia“
Dáta z jednotlivých krajín naznačujú, že väčšina prípadov depresie zostáva neliečená.
„Depresiou trpí 3,8 % ľudí na celom svete, z toho 5 % dospelých a ešte viac ľudí nad 60 rokov. Tak, ako sme sa snažili riešiť pandémiu Covid-19, musíme sa teraz zamerať na boj s týmto narastajúcim problémom, ktorý sa týka celej spoločnosti. Je čas konať,“ spresnil Jozef Šuvada.
Podľa Anny Michalkovej, pandémia sprítomnila tému depresie, ktorá je dnes aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým, pričom lekári a odborníci o nej hovoria ako o „tichej pandémii“.
„V dôsledku pandémie Covid-19 sa navyše celosvetový výskyt úzkosti a depresie len počas jej prvého roku zvýšil až o 25 %. Je preto veľmi pravdepodobné, že v súčasnosti je počet ľudí, ktorí trpia depresiou ešte oveľa vyšší,“ priblížila.
Výskum
Ako uviedla Anna Michalková, desať tímov zložených z odborníkov a výskumníkov zo strednej a východnej Európy a Pobaltia analyzovalo stav starostlivosti o pacientov s depresiou vo svojich krajinách.
Na Globsec Forum 2022 v Bratislave predstavili hlavné výsledky výskumu, ktoré zhrnuli do jednotlivých národných reportov Depression Scorecards.
Metodiku výskumu vypracovala organizácia The Health Policy Partnership v spolupráci s GAMIAN, EUFAMI a Európskou psychiatrickou asociáciou.
Desiatka reportov je, podľa Anny Michalkovej, pokračovaním širšieho projektu Depression Scorecard, ktorý hodnotí kľúčové národné zdravotné politiky a služby pre pacientov s depresiou v Belgicku, Francúzsku, Taliansku a Rumunsku.
„Napriek citeľnej potrebe zlepšiť starostlivosť o duševné zdravie, väčšina krajín strednej a východnej Európy a Pobaltia zaostáva v celkových investíciách do tejto oblasti za priemerom EÚ.
V krajinách by sa pritom mali posilniť odborné kapacity či komunitná starostlivosť pre ľudí, ktorí sú najviac ohrození depresiou,“ zhrnula hlavné výsledky výskumu regionálna koordinátorka projektu Depression Scorecard.
Aj pacienti
Na konferencii zástupcovia pacientov zdôraznili závery výskumu vo svojom regionálnom pacientskom memorande. Integrácia služieb duševného zdravia a služieb sociálnej pomoci môže, podľa nich, zvýšiť mieru liečby a znížiť záťaž ochorenia.
„Od politikov požadujeme zlepšenie integrovaných systémov starostlivosti, zberu a využívania dát, ako aj zapojenie technológií do systému starostlivosti,“ povedal Bogdan Dobnik, riaditeľ pacientskej organizácie OZARA Slovinsko.
Ako doplnil riaditeľ slovenskej Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský, pacienti s depresiou a ich rodiny si zaslúžia rovnaký strategický plán ako pacienti s rakovinou.
Štátny tajomník rezortu zdravotníctva Róbert Babeľa pripomenul, že Slovensko tento rok preberá rotujúce predsedníctvo Vyšehradskej štvorky.
„Chceme, aby sa starostlivosť o duševné zdravie stala prioritou. Zároveň chceme motivovať k spolupráci a zlepšovaniu systémov zdravotnej starostlivosti nielen v našom regióne, ale aj ďalších krajinách,“ uzavrel.
Výsledky prieskumu Depression Scorecard, ktorý bol realizovaný v Českej republike, na Slovensku, v Maďarsku, Chorvátsku, Slovinsku, Srbsku, Bulharsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku si môžete pozrieť tu.