S Mgr. Viliamom Sládekom, MPH; hlavným operátorom Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR, sme sa rozprávali o zázračných prístrojoch, ktoré na Slovensku zachránia desiatky životov ročne. O ich zaujímavej histórii, rozšírení, rozmiestnení, hlavných prínosoch, chybách pri použití či o ich budúcnosti. Záchranár Sládek tiež odporučil, čo treba zvážiť pri nákupe AED.
Poskytovali ste už prvú pomoc na verejnosti mimo služby a použili ste defibrilátor?
Keď som mal 16 rokov boli sme ako partia na výlete mimo civilizácie a kamarát nešťastne spadol z výšky zo stromu. Udrel si hlavu o kameň, ktorý trčal zo zeme. Upadol do bezvedomia a krvácal. Bol to chaos, nemali sme signál. Ale rozdelili sme sa, dvaja hľadali signál a ďalší sme sa snažili zastaviť krvácanie a stabilizovať ho do príjazdu záchranky. Postupne sa kamarát prebral. Tento prípad bol určite jednou z motivácií, prečo som sa rozhodol byť záchranárom a pomáhať ľuďom v núdzi.
A defibrilátor?
Pri resuscitácii mimo služby som ho nepoužil, aj keď my s manželkou sme takí nadšenci. Defibrilátor je súčasťou našej domácnosti a máme ho k dispozícii. Keď sme náš defibrilátor požičali kolegovi, tak ho využil v rámci priateľského zdravotníckeho zabezpečenia amatérskeho futbalového turnaja v Žiline. Bol to pozitívny príbeh. Pacienta aj vďaka defibrilátoru zresuscitovali a zachránili. O niekoľko dní smeroval z nemocnice domov bez neurologického deficitu.
Prečo ste si kúpili defibrilátor aj domov?
Asi veľa zdravotníkov oslovujú známi, či im prídu zabezpečiť podujatie, športový zápas alebo chcú vidieť ukážky prvej pomoci a podobne. Napríklad teraz dcéra začína s biatlonom, tak nás zavolali ako zdravotné zabezpečenie na preteky žiackych kategórií. Defibrilátor považujeme za nevyhnutnú súčasť vybavenia. Okrem neho máme tiež prenosný zdravotnícky batoh a teší nás byť k dispozícii.
Ako by ste opísali hlavné prínosy, ktoré defibrilátory prinášajú do našich ulíc?
AED je prenosný prístroj určený pre laické aj odborné poskytovanie prvej pomoci pri náhlom zastavení krvného obehu. Momentálne registrujeme 77 rôznych verzií AED a stále prichádzajú nové. Treba povedať, že samotný defibrilátor človeka neoživí. Vždy je potrebná súčinnosť záchrancu, ktorý je svedkom udalosti alebo na miesto s prístrojom príde. Prístroj po zapnutí naviguje záchrancu vizuálnymi a zvukovými pokynmi. Súčasťou prístroja sú dve jednorazové elektródy, ktoré sa nalepujú na pacienta. Prístroj za pár sekúnd vyhodnotí, či je alebo nie je potrebný výboj. Ak je výboj potrebný, tak ho dodá. Ak výboj nie je odporúčaný, čiže srdcový rytmus je nedefibrovateľný, v takom prípade výboj nedodá. Prístroj ale ďalej naviguje, ako má záchranca postupovať a ako má správne poskytnúť resuscitáciu. Takmer všetky prístroje disponujú metronómom, ktorý záchrancu navádza na správnu frekvenciu stláčania hrudníka. Niektoré prístroje majú na elektródach tiež vyhodnocovací nástroj, čidlo, ktorým vyhodnocujú rýchlosť a hĺbku stlačenia hrudníka. Vďaka nemu usmerňujú záchrancu a zlepšujú kvalitu vykonávania resuscitácie, teda zvyšujú šancu pacienta na prežitie. Prístroj musí byť na čo najdostupnejšom a nemennom mieste, ľudia ho musia ľahko vidieť alebo si dobre pamätať jeho umiestnenie. Vďaka AED sa celkovo šíri osveta o prvej pomoci. Doplním, že po použití prístroja je možná refundácia nákladov za použité elektródy či batériu cez referenta správy registra AED v spolupráci s ministerstvom vnútra.
Využívajú sa údaje o resuscitácii a EKG z prístroja aj neskôr, ak si ich napríklad vyžiada lekár z nemocnice?
Ojedinele evidujeme aj takéto požiadavky a sprostredkujeme záznam, ktorý je uložený v defibrilátore. To je v úvodzovkách čierna skrinka. Údaje získame napojením prístroja na počítač alebo USB. Dá sa vidieť rytmus srdca od nalepenia elektród na pacienta a v cieľovej nemocnici si ho môžu zanalyzovať, ak to potrebujú pre nastavenie liečby. Veľa prístrojov má aj displej, na ktorom je hneď vidieť dĺžka zapnutia či počet výbojov.
Hrdinami čerstvého pozitívneho príbehu s AED sú bratislavskí mestskí policajti, ktorí podaním dvoch výbojov zachránili 45-ročnú ženu. Pani skolabovala v potravinách. Čo by ste vyzdvihli na tomto prípade?
Podarilo sa to v rámci úspešného pilotného programu spolupráce operačného strediska s mestskými policajtmi v Bratislave. Spoluprácu s mestskými políciami máme rozšírenú aj v iných krajoch. Fungujeme v režime, že vždy keď operátor identifikuje náhle zastavenie krvného obehu, tak informácia ide aj na mestskú políciu. My zatiaľ nevidíme pohyb hliadok, ale po zavolaní nám dajú spätnú väzbu. Jeden operátor telefonuje s oznamovateľom udalosti a identifikuje náhle zastavenie krvného obehu. Ďalší operátori zodpovední za dispečerské riadenie vysielajú posádku záchrannej zdravotnej služby, a zároveň telefonujú mestskej polícii alebo na kontaktné čísla z našej databázy prislúchajúce k najbližším AED. Keďže hliadky sa pohybujú po uliciach, niekedy dokážu byť na mieste udalosti skôr ako záchranka z pevného bodu. Podobne spolupracujeme so štátnymi aj dobrovoľnými hasičmi a s Horskou záchrannou službou. Teraz rozbiehame spoluprácu tiež s krajskými policajnými riaditeľstvami. My vieme priamo monitorovať pohyb 321 pozemných posádok záchrannej zdravotnej služby, ktoré sú vybavené automatickou lokalizáciou. Pri nich vidíme pohyb a rýchlosť. Čiže operátor vie dať účastníkom udalosti informáciu, že sanitka príde za tri, päť, sedem minút.
Ak sa opýtam filozoficky, dokáže AED v danom momente akoby posunúť hranicu medzi životom a smrťou na stranu života?
Určite áno. Ak si pozrieme štatistiku, tak určite vie zachrániť človeka alebo ho akoby pritiahnuť na stranu života. Z posledných rokov už máme podrobnú analýzu. V roku 2022 bolo v SR s použitím AED zachránených 51 osôb, v roku 2023 to bolo 40 osôb.
Koľko je na Slovensku aktuálne AED?
V našej databáze je momentálne viac ako 2900 AED. Každému odporúčam si pozrieť defibrilátory umiestnené najbližšie k jeho práci či bydlisku na verejne prístupnej mape na webe 155.sk (MAPA). Na mape však nie sú všetky AED z našej internej databázy, pretože vlastník musí súhlasiť so zverejnením. Povinnosť viesť register AED vyplýva operačnému stredisku od 1. septembra 2023 aj z legislatívy.
V posledných desaťročiach z ulíc vymizli telefónne búdky, naopak zaplavili ich tisícky kuriérskych boxov a defibrilátorov. Viete povedať, kedy bol u nás prvý verejne dostupný AED?
To nevieme presne povedať. V roku 1990 dovolil americký Úrad pre kontrolu potravín a liekov (FDA) používanie AED laickej verejnosti. V roku 2002 bol verejný prístup k defirbilácii podporený Americkou kardiologickou spoločnosťou (AHA). Od roku 2004 sa spustil predaj AED aj širokej laickej verejnosti. V roku 2005 vydala Európska resuscitačná rada prvýkrát guidelines s odporúčaním umiestňovať AED aj mimo nemocničných zariadení. Už pred vyše desiatimi rokmi fungoval u nás web defibriluj.sk, cez ktorý propagoval AED operátor Tomáš Justh. Na OS ZZS SR sme spustili prvú databázu AED na krajskom operačnom stredisku v Trenčíne v roku 2016. Veľký pokrok tam spravil kolega Ján Vido. Od roku 2017 bola spustená registrácia prístrojov cez webstránku operačného strediska a začali sme pridávať prístroje do mapy. V marci 2021 bola naša interná mapa AED transformovaná a zverejnená na webe 155.sk.
Keď nazrieme ešte hlbšie do histórie, je to takmer 60 rokov, od kedy profesor Frank Pantridge, označovaný aj ako otec urgentnej medicíny, vytvoril prvý prenosný defibrilátor. Hoci ťažšie prenosný, pretože vážil 70 kilogramov. Defibrilátor použili už pri liečbe amerického prezidenta Lyndona Johnsona v roku 1972. Čo všetko sa odvtedy vo svete AED udialo?
Počiatky defibrilácie sú ešte staršie. V roku 1775 sa stal známym holandský veterinár Peter Abildgaard vďaka použitiu elektriny na zastavenie a znovuoživenie srdca sliepky, čím dokázal, že elektrina sa dá použiť na obnovenie srdcového rytmu. Prvá mobilná defibrilačná jednotka bola predstavená v Írsku pod lekárskym vedením doktorov Franka Pantridgea a Johna Geddesa z Royal Victoria Hospital v Belfaste v roku 1965. Ak hovoríme o modernej histórii AED, tak v roku 1978 vyvinuli Diac, Welborn a Rullman prvý komerčne dostupný AED.
K rozšíreniu AED zrejme došlo aj vďaka tomu, že sa v prvých testovacích programoch osvedčili na letiskách. V roku 1999 nasadili desiatky defibrilátorov na vtedajšie tri letiská v Chicagu. Za dva roky na nich v rámci programu zachránili jedenásť životov. U nás pribudlo najviac prístrojov v posledných rokoch?
Áno a rok 2023 bol rekordný. Pribudlo 598 defibrilátorov. Navyše, zjednodušili sme registráciu cez QR kód. Snažíme sa, aby ho aj predajcovia dávali kupujúcim.
Čo ľudí najčastejšie motivuje k nákupu AED? Viem napríklad o viacerých prípadoch, keď kolega zomrel po zástave srdca na pracovisku, následne sa firma rozhodla pre kúpu AED...
Aj toto môže byť jedna z motivácií. Celkovo si čoraz viac ľudí, ktorí zodpovedajú za dané verejné priestory alebo pracoviská, uvedomuje, že defibrilátor môže zachrániť život. AED najčastejšie nakupujú mestá, obce a župy, mestské polície, dobrovoľné hasičské zbory, lekári do ambulancií, dopravné spoločnosti, iné firmy, školy, hotely, nákupné centrá, kultúrne stánky či profesionálni hasiči, pri nich je výhoda nonstop dostupnosti. Asi všetky oficiálne vysokohorské chaty v Tatrách a Fatrách sú vybavené AED. V týchto týždňoch sú AED plošne dodávané na krajské riaditeľstvá policajného zboru do jednotlivých vozidiel do výkonu. S nimi nastavujeme spoluprácu. Potom sú ešte rôzne organizácie a nadácie, ktoré robia zbierky na nákup.
Od septembra 2023 priniesla zmena v zákone o obecnom zriadení povinnosť pre obce s viac ako 500 obyvateľmi zabezpečiť do konca roku 2024, aby bol na verejne prístupnom mieste dostupný aspoň jeden funkčný AED. Na každých ďalších 5000 obyvateľov musia zabezpečiť ďalší. Na čo si majú dať starostovia, primátori a zastupiteľstvá pozor pri nákupe? Čo im odporúčate brať do úvahy?
Očakávam, že tento rok môže byť v počte registrácii opäť rekordný. O registrácii či umiestnení prístroja sa môžu ľudia informovať aj u referentov správy registra AED. Kontakty sú na webe 155.sk. Nemôžem preferovať konkrétnu značku, ale moja jednoduchá rada je, nech si spravia prieskum trhu, porovnajú si funkcionality, použitie elektród a exspiráciu elektród, exspiráciu batérie. Po exspirácii treba kúpiť nové elektródy a batériu, takže aj lacnejší model môže byť po pár rokoch údržby v konečnom výsledku drahší. Odporúčam tiež, aby mal výrobca zastúpenie a servis na Slovensku. Mali sme aj prípady odcudzenia prístroja, napríklad na námestí v Žiline či na autobusovej stanici v Banskej Bystrici. Čiže môže byť vhodné zabezpečiť k prístroju aj kameru či skrinku s alarmom, pinkódom alebo s GPS snímačom, pričom ale narastajú celkové náklady. Pri použití AED je takmer vždy kontakt s tiesňovou linkou, ktorá vie kód k danej skrinke hneď nadiktovať. Horšie je to pri mechanickom zabezpečení AED, keď je uzamknutý v skrinke či v miestnosti a kľúč je niekde inde.
V obciach sa AED umiestňujú na statické verejne prístupné miesto, no lepšie výsledky zrejme sú pri mobilných AED, ktoré sú vo výbave mestskej polície či dobrovoľných hasičov. Je to tak?
Áno, pri mobilných prístrojoch sú lepšie výsledky. Statické a mobilné prístroje majú operátori aj farebne
Zostáva vám 21% na dočítanie.