Pred každými voľbami počúvame, že zdravotníctvo je jednou z priorít politikov. Rovnako vychádza ako priorita z prieskumov medzi obyvateľmi. Preto by sme sa mali konečne začať venovať riešeniu jeho problémov vrátane zlepšenia financovania.
Z medzinárodného porovnania vyplýva, že už nejaký čas neplatí, že v našom zdravotníctve je peňazí dosť.
V porovnaní s Českou republikou, ktorá má aj lepšie výsledky zdravotnej starostlivosti, vydávame na zdravotníctvo menší podiel HDP – a to celkovo, ako aj z hľadiska verejných výdavkov.
Podľa dát OECD z roku 2020 sme vynaložili na zdravotníctvo 5,8 % vo forme verejných výdavkov (odvody a platby štátu) a 7,2 % HDP celkovo.
Oproti tomu susedná Česká republika 8,1 % z verejných zdrojov a 9,2 % celkovo. Ak chceme mať dostupnú kvalitnú a inovatívnu liečbu ako v krajinách západnej Európy, potrebujeme peniaze postupne pridávať.
Viaczdrojové financovanie
Vo svojich predošlých článkoch som sa zamýšľala nad tým, koľko je možné získať navyše v súkromných zdrojoch – v zlepšení a stransparentnení poplatkov (350 – 430 miliónov eur) a v zavedení možnosti príplatkov na služby súvisiace s vyšším komfortom pri čerpaní starostlivosti (240 miliónov eur), časť z toho prípadne pripoistením.
Spolu je to pri konzervatívnych odhadoch 590 – 670 miliónov eur bez započítania úspory, ktorá by mohla vzniknúť odstránením nepotrebne čerpanej starostlivosti.
Ak by to malo pokryť väčšinu z vypočítaného rozdielu dve miliardy eur oproti Českej republike, museli by sme poplatky zdvoj- až strojnásobiť a vytvoriť väčší priestor pre príplatky za komfort.
Poplatky však nie je možné významne zvyšovať, viedlo by to k zhoršeniu dostupnosti starostlivosti pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Bez zvýšenia príjmov zdravotníctva z verejných zdrojov to teda nepôjde.
Zvýšenie zamestnanosti je v súčasnej ekonomickej situácii málo pravdepodobné. Aj keby k nemu došlo a nezamestnanosť na Slovensku by klesla na úroveň podobnú tej v Česku, tak by ročný príjem do systému stúpol asi o 200 miliónov eur.
Zvýšenie odvodov by vzhľadom na pomerne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie v medzinárodnom porovnaní zhoršilo konkurencieschopnosť Slovenska.
Platba štátu
Preto je potrebné zamerať sa na možnosti zvyšovania platby za poistencov štátu. Ako som ukázala v predošlom článku, hlavný rozdiel oproti Českej republike vzniká v platbe štátu na jedného štátneho poistenca.
Do roku 2017 síce bola táto platba na Slovensku vyššia. Od roku 2018 v Českej republike významne narástla (z 38 eur na 80 eur), na Slovensku stagnovala (okolo 35 eur, až v roku 2023 narástla na 51 eur).
Zvýšenie mesačnej platby štátu na jedného poistenca na 66 € by zvýšilo príjmy do zdravotníctva o 500 miliónov eur, t. j. približne polovicu dnešného kumulatívneho dlhu nemocníc. Zdroje v štátnom rozpočte je možné nájsť vo viacerých oblastiach.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sú viaceré opatrenia štátu neadresné a neefektívne. Štát dáva plošné dotácie aj občanom, ktorí to nepotrebujú – napr. v podobe obedov v školách zadarmo, vlakov zadarmo, významných výdavkov na rodinnú politiku alebo plošným dotáciám cien energií bez ohľadu na príjmovú situáciu rodiny (napr. domácnosť má dotovanú cenu energie, aj keby sa s tým rozhodla vyhrievať bazén).
Zdroje
Podľa analýz inštitútu INESS máme jeden z najštedrejších systémov rodinnej politiky a vydávame naň 2,34 miliardy eur ročne. Rodina dostane v prvých piatich rokoch života dieťaťa od štátu viac ako 50 000 eur. V susednej Českej republike sú takéto výdavky štátu o 17 % nižšie, a teda im zostáva viac peňazí na platbu štátu pre zdravotníctvo.
Zníženie výdavkov na rodinnú politiku o 17 % by predstavovalo uvoľnenie 400 miliónov eur v štátnom rozpočte na iné priority. Na plošné dotácie na obedy zadarmo sa očakáva nárast výdavkov štátu v roku 2024 o 176,8 milióna eur.
Ak by sa nám podarilo presunúť aspoň zopár zo spomenutých výdavkov štátu z neefektívnych politík do zdravotníctva, znížil by sa rozdiel v objeme peňazí oproti západným krajinám. Pomohlo by to riešeniu ďalších problémov v zdravotníctve – nedostatku lekárov a sestier či nedostupnosti starostlivosti a inovatívnej liečby pacienta.
Autorka je partnerkou Advance Institute, Praha.
Návrh na zlepšenie financovanie zdravotníctva zaznel v detailnejšej podobe na konferencii International Health Summit v Prahe, 25. – 26. 5. 2023.