Na Slovensku ročne pribudne viac ako 40-tisíc pacientov s diagnostikovanou rakovinou. Približne toľko obyvateľov majú mestá Zvolen či Prievidza. Analytici prvýkrát vypočítali, koľko nás stojí nielen priamo liečba onkologických pacientov, ale tiež aké sú nepriame náklady spôsobené absenciou týchto pacientov v práci, ich invaliditou či predčasným úmrtím. Podľa štúdie OnkoAliancie Slovensko a Slovenskej zdravotníckej univerzity dosahuje strata produktivity práce spôsobená rakovinou až 10 % ročného slovenského hrubého domáceho produktu.
O dve miliardy viac na liečbu
Autor štúdie, prof. PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA, MSc. (HTA), FISAC; upozorňuje, že objem financií vynaložených na liečbu onkologických pacientov u nás za posledných päť rokov vzrástol o 28 %, čo predstavuje celkový nárast o 2,073 miliardy eur. Nepriame náklady vznikajúce invaliditou onkologických pacientov vzrástli o 22 %, čo činí sumu 208 miliónov eur.
V štúdii sa zamerali na osem zásadných skupín onkologických diagnóz: 1. zhubné nádory tráviacich orgánov, 2. dýchacích a vnútrohrudníkových orgánov, 3. prsníka, 4. ženských pohlavných orgánov, 5. mužských pohlavných orgánov, 6. močovej sústavy, 7. lymfatického, krvotvorného a príbuzného tkaniva, 8. kože a melanóm. Spočítali náklady zdravotných poisťovní (ambulantná a ústavná zdravotná starostlivosť, lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava) aj náklady sociálnej poisťovne (invalidity, práceneschopnosť).
Najviac financií zo zdravotných poisťovní ide na liečbu zhubných nádorov tráviacich orgánov a lymfatického, krvotvorného a príbuzného tkaniva. Náklady na liečbu sa ale pri porovnaní rokov 2018 a 2022 zvýšili vo všetkých 8 spomínaných skupinách onkologických diagnóz. V porovnaní rokov 2018 a 2021 sa najviac zvýšil výskyt diagnózy C60-63 zhubné nádory mužských pohlavných orgánov (+ 10 %). Naopak najvýraznejšie poklesol výskyt diagnózy C64-68 zhubné nádory močovej sústavy (- 11 %). „Nemáme k dispozícii kvalitné dáta. U nás sú registre pacientov vo svojich začiatkoch, ak to poviem slušne,“ pripomenul prof. Babeľa.
Náklady zdravotných poisťovní v miliónoch eur (2018 - 2022)
- ZN tráviacich orgánov 480,6
- ZN lymfatického, krvotvorného a príbuzného tkaniva 445,3
- ZN prsníka 321,2
- ZN mužských pohlavných orgánov 228
- ZN dýchacích a vnútrohrudníkových orgánov 177,3
- ZN močovej sústavy 150,8
- ZN ženských pohlavných orgánov 139,2
- ZN kože a melanóm 130,6
Náklady sociálnej poisťovne na "PNky" v miliónoch eur (2018 - 2022)
- ZN prsníka 52,4
- ZN tráviacich orgánov 32,6
- ZN ženských pohlavných orgánov 16,3
- ZN mužských pohlavných orgánov 11,6
- ZN lymfatického, krvotvorného a príbuzného tkaniva 10,3
- ZN močovej sústavy 9,3
- ZN kože a melanóm 6
- ZN dýchacích a vnútrohrudníkových orgánov 5,6
Náklady sociálnej poisťovne na invaliditu v miliónoch eur (2018 - 2022)
- ZN prsníka 18,9
- ZN tráviacich orgánov 16,3
- ZN ženských pohlavných orgánov 7,5
- ZN lymfatického, krvotvorného a príbuzného tkaniva 7,1
- ZN dýchacích a vnútrohrudníkových orgánov 4,6
- ZN mužských pohlavných orgánov 4,5
- ZN močovej sústavy 3,5
- ZN kože a melanóm 1,5
Prevencia, prevencia, prevencia
Prof. Babeľa zdôrazňuje, že problémom Slovenska je, že mnohé onkologické ochorenia sú zachytené až v pokročilom štádiu. „Nie všetky peniaze by museli ísť na liečbu a sociálnu pomoc, ak by ľudia dostali včasnú diagnostiku. Je dôležité si uvedomiť a povedať, či naozaj vieme každé euro v onkológii minúť efektívne. Či dávame lieky správnemu pacientovi v správnom čase, či pacient nemusí veľmi dlho čakať na diagnostikovanie. Čakacia doba, kým sa pacient dostane k terapii, je niekedy 90 až 180 dní. Zdroje do onkológie sa budú pravdepodobne naďalej zvyšovať, určite ich vieme využiť efektívnejšie.“
Národný onkologický inštitút vyčíslil, že 30 % až 50 % nádorových ochorení je preventabilných. Význam prevencie zdôraznil aj predseda OnkoAliancie Slovensko Doc. MUDr. Štefan Korec, PhD., ktorý má viac ako 50 rokov skúseností s onkológiou. Upozornil, že sme na chvoste Európskej únie nielen v úmrtnosti na onkologické ochorenia, ale aj v investíciách do onkológie.
„Oblasť, na ktorú sa ako krajina musíme zamerať, je prevencia, včasné začatie liečby a s tým spojené presné zadefinovanie a zlepšenie cesty pacienta, skrátenie čakacích lehôt, lepšie regionálne pokrytie špecialistami a dostupnosť modernej terapie v podobe kategorizovaných inovatívnych liekov. Smutným faktom však zostáva, že Slovensko hradí iba 7 % inovácií registrovaných Európskou liekovou agentúrou za posledné tri roky,“ doplnil doc. Korec.
Spoluzakladateľ pacientskej organizácie NIE RAKOVINE Patrik Herman ocenil, že okrem priamych nákladov na rakovinu poznáme aj tie nepriame. „Toto je nový rozmer onkologických ochorení, ktorý sme doteraz neriešili. Je to ďalší dôkaz, aké dôležité je v tejto krajine myslieť na prevenciu. Všetci vieme, že prevencia je oveľa lacnejšia ako liečba onkologických pacientov, že nám budú pribúdať onkologickí pacienti, otázka je, v akom štádiu ich zachytíme. Ak ich zachytíme skôr, celospoločenský dopad bude oveľa menší,“ povedal.
Herman vyzýva, aby sme sa inšpirovali onkoprevenciou v iných krajinách a motivovali ľudí napríklad bonusmi v podobe nižších zdravotných alebo sociálnych odvodov po absolvovaní preventívnych prehliadok. Tiež ocenil, že o onkoprevencii sa dnes vo verejnom priestore hovorí viac ako pred 15 rokmi, keď ako zástupcovia pacientov otvárali tému rakoviny hrubého čreva a konečníka. „Vtedy sa vo verejnej diskusii a v médiách nepoužívali výrazy ako
Zostáva vám 20% na dočítanie.