Katarína Knechtová FOTO: Archív Kataríny Knechtovej/jano Stovka
StoryEditor

Katarína Knechtová: Stráca sa normálna ľudskosť a slušnosť. Akoby sme sa dostali za hrubú čiaru

12.09.2024, 00:00
  • Má silný, emotívny a jedinečne zafarbený hlas, ktorý prenikne hlboko do duše, a navyše je skvelá skladateľka. Hity si píše sama a na niektoré nepotrebovala viac než 10 minút.
  • V rozhovore pre magazín Téma so slovenskou speváčkou KATARÍNOU KNECHTOVOU (43) sme sa dotkli niekoľkých jej svetov.
  • Detského aj toho „násťročného“, keď ako frontmanka kapely Peha zažívala obrovský úspech na slovenskej a českej hudobnej scéne.
  • Ako sa jej darí na sólovej dráhe? Čo chystá pre svojich fanúšikov? A načo je človeku diskomfort?

Katarína, poznám vás dvadsať rokov – ale vy mňa vôbec. Toľko žúrov, toľko chát, na ktorých ste „boli“, a ani o tom neviete...

Rozumiem. Na koncertoch, keď mám možnosť pozrieť sa ľuďom do tváre, krásne vidieť, že si moju hudbu s niečím spájajú. Je tam často emócia, väzba na nejakú situáciu.

Asi ide o väzbu na mladosť, keď si človek bez výčitiek svedomia ráno naniesol na starú vrstvu mejkapu nový mejkap a dal si na raňajky keksík s kávou.

Hej, a išiel spať o štvrtej nadránom a vstal doštípaný od komárov, ale zato šťastný. Spomínam si (smiech).

Vraj ste boli muzikantkou už ako malá, keď ste „bubnovali“ u babky prstami na gumenom obruse a páčilo sa vám, ako to znie. Pamätáte si aj moment, keď ste sa prvýkrát započúvali do svojho hlasu a povedali si: Fíha, ale toto vôbec neznie zle?

Áno, pamätám si na to. Dobrá otázka, lebo väčšina ľudí, keď sa vidia na fotkách alebo počujú sami seba na starých nahrávkach – a ja na tých mojich prvých zniem, mimochodom, úplne smiešne – reaguje tak, že sa im to nepáči... My tu v Prešove vedľa Kalvárie máme „vodárku“, starú vodárenskú vežu. Do jej útrob sa kedysi dalo dostať. Vždy som dúfala, že tam nenatrafím na nejakých čudných občanov, ako robia čudné veci... Ono to bolo vlastne aj celkom nebezpečné, svietili sme si tam len baterkou a ako deti sme tam fakt nemali čo robiť. No ale keď raz vyskúšaš, tak sa vrátiš, nedalo sa odolať. Bola tam tma a neuveriteľná akustika, podobná ako v kostole, skrátka veľký priestor, v ktorom sa parádne rozlieha hlas. Tak tam som si chodila spievať a priznám sa, že aj v rámci chodenia poza školu. Bola som uveličená tým, ako krásne to znie a čo všetko sa dá s hlasom vymyslieť.

Chodili ste poza školu? To ma zaujalo. Čo na to rodičia?

Nikdy sa to nedozvedeli.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-09-05 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Spisovateľka o traumách detstva 90. rokov i odvrátenej strane života v kláštore: Ľudia sa boja, ak je ste iný 02 - Modified: 2024-01-25 11:00:00 - Feat.: 0 - Title: V Izraeli to máme ináč: Prečítajte si veľký rozhovor s agentom Mosadu 03 - Modified: 2023-12-30 23:00:00 - Feat.: 0 - Title: Eva Pavlíková: Je nepochopiteľné, aká zlá energia, zloba a nenávisť tu kvitne. Súdržnosť je základ
01 - Modified: 2024-09-30 09:03:41 - Feat.: - Title: Kedy môžete dediť, aké treba dodržať pravidlá a dajú sa odmietnuť dlhy? (rozhovor s advokátmi) 02 - Modified: 2024-09-28 13:30:00 - Feat.: - Title: Analytik pre HN: Orbán si myslel, že zreguluje ceny. Výsledkom bola najvyššia potravinová inflácia v Európe 03 - Modified: 2024-09-28 07:15:00 - Feat.: - Title: Svet pravekých jašterov. Burianove maľby neboli iba umelecké, ale aj vedecké vyjadrenia verných rekonštrukcií 04 - Modified: 2024-09-28 05:30:00 - Feat.: - Title: Pesničky a poslucháčov zaistila AI, on inkasoval milióny. Hudobník obišiel systém, teraz ho čaká súd 05 - Modified: 2024-09-27 22:00:00 - Feat.: - Title: Samovražedná vojna tela: Keď sa telo pomýli a vlastné zbrane obráti, nie na votrelca, ale proti sebe
menuLevel = 1, menuRoute = tema, menuAlias = tema, menuRouteLevel0 = tema, homepage = false
01. október 2024 02:29