StoryEditor

Jedlom proti depresiám a demencii. Ako žiť, aby nás mozog nezradil?

01.11.2019, 23:00
Duševné poruchy ľudí sú čoraz častejšie a prichádzajú v čoraz nižšom veku.

Ľudia s depresiami a úzkostnými stavmi sa boja sa stigmy „blázna“, mnohí z nich sa radšej neliečia. Psychické poruchy sú však podľa Svetovej zdravotníckej organizácie čoraz častejšie...
Že to tak skutočne je, vyplýva z množstva kvalitných štúdií. Jednou z nich je napríklad Global Burden of Disease (Globálne bremeno choroby), prezentovaná Harvardovou univerzitou a podporovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou a Svetovou bankou. Štúdia meria záťaž sveta rôznymi zdravotnými problémami, a to od 90. rokov minulého storočia až do súčasnosti. A jasne z nej vyplýva, že sa štruktúra zdravotných problémov mení. Ešte v 90. rokoch boli v popredí infekčné choroby, zdravotné problémy postihujúce ženy a deti okolo obdobia pôrodu a problémy spôsoboval hlavne nedostatok hygieny a zdravotne vyhovujúcej vody. Kým dnes sú v popredí takzvané non-communicable diseases (choroby, ktoré sa neprenášajú priamo z jedinca na jedinca, pozn. red.), ako sú kardiovaskulárne choroby, obezita, cukrovka a tiež neuropsychiatrické poruchy. Súčasná medicína dokázala pomerne dobre zvládnuť infekčné choroby, väčšina ľudí na svete má prístup k pitnej vode a starostlivosť o ženy a deti v čase okolo pôrodu sa zlepšuje. Čo sa však vyvíja horšie, je náš životný štýl. Máme nižšiu fyzickú aktivitu, zlé stravovacie návyky a sme zaťažení hlukom, svetlom a rôznymi toxínmi, čo, samozrejme, postihuje aj mozog a vedie to k tomu, že množstvo duševných porúch rastie.

Ako je možné, že máme oveľa horšie stravovacie návyky než predtým, keď je teraz osveta zdravého životného štýlu oveľa väčšia?
O tom hovoria dve anglické štúdie, porovnávajúce viktoriánsku éru (obdobie nebývalej prosperity Britského impéria za vlády kráľovnej Viktórie v rokoch 1837 až 1901, pozn. red.) a súčasné Anglicko. Opisujú v nej životný štýl vtedajších robotníkov a ich zdravotné problémy. Vtedy ich fyzická záťaž bola 70 hodín týždenne. Moderné odporúčania, napríklad Inštitútu americkej vlády, na prevenciu chorôb hovoria, že by sme sa mali hýbať minimálne 2,5 hodiny týždenne, ale mnohí ľudia nedodržujú ani toto, v posledných rokoch sa hýbu výrazne menej.

Sú nejaké športy pre duševné zdravie prospešnejšie než iné?
Každá fyzická aktivita je prínosná. Existuje však zaujímavá dánska štúdia, Copenhagen City Heart Study, ktorá primárne študuje výskyt kardiovaskulárnych chorôb. Počas 25 rokov sleduje takmer deväťtisíc Dánov. Okrem iného sa zaoberá aj tým, ako dlho priemerne človek žije, a to vo vzťahu k tomu, či má nejakú fyzickú aktivitu. Každý šport vám dá nejaký ten rok života navyše, ale najlepšie z toho vychádza tenis. Ten vám dá desať rokov života, zatiaľ čo fitko len rok a pol.

Ako je možné, že je v týchto dvoch športoch taký výrazný rozdiel?
Faktorov bude viac. Tenis je spoločenským ...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-11-12 13:14:46 - Feat.: - Title: Viete, ako správne rozmrazovať mäso? Nerobte tieto zásadné chyby 02 - Modified: 2024-11-11 09:00:00 - Feat.: - Title: Praktizuješ trojsekundové pravidlo, keď ti jedlo padne na zem? Odpoveď vedcov na to, čo je správne, ťa prekvapí 03 - Modified: 2024-11-06 23:37:01 - Feat.: - Title: Cesta z jesennej depresie: praktické rady pre lepšiu psychickú pohodu 04 - Modified: 2024-11-06 18:00:00 - Feat.: - Title: Šesť potravín, ktoré ovplyvnia váš telesný pach. Týmto sa zbavíte nepríjemného pocitu 05 - Modified: 2024-10-29 08:30:00 - Feat.: - Title: Miesto, kde je v zime aj -50 stupňov a vzduch môže byť smrteľný. Vitaj v Noriľsku, najdepresívnejšom meste sveta
menuLevel = 1, menuRoute = tema, menuAlias = tema, menuRouteLevel0 = tema, homepage = false
21. november 2024 14:46