Budete mať sedemdesiat. Nebojíte sa cestovať celé mesiace po Rusku sám?
Kedysi som cestoval s partiou, ale v skupine majú ľudia vždy rôzne záujmy a nakoniec je to ako za trest. V Rusku som bol dvakrát s nejakým človekom, ktorého som predtým nepoznal v drsných podmienkach. A potom zistíte, že nič nevie a môže vám maximálne strážiť ruksak, keď sa idete vyčurať. Hlavný predpoklad pri návšteve Ruska je, aby váš spolucestovateľ nemal sklon k alkoholizmu a mal zmysel pre humor. Pokiaľ si rád uhne, máte zarobené na problém.
Ako môžete mať v Rusku, kde vám všade pchajú stakany vodky, rezervovaný postoj k alkoholu?
Je pravda, že som za život nevypil toľko vodky ako za jedinú cestu po Rusku. Tam sa opijete v pravoslávnom kláštore, v budhistickom kláštore, so starovercami, so šamanmi... Hlavne sa s nimi nesmiete snažiť držať tempo, pretože nie je nič horšie, ako držať tempo s ruskými alkoholikmi. A keď už to nejde inak, potajomky odlievam a rôzne švindľujem. Ja som im mnohokrát vysvetľoval, že u nás takto pijú ožrani a u nich všetci. Keď vidíte napríklad aj členky moslimského folklórneho súboru, ako do seba hádžu stakany vodky, hovoríte si, že s nimi by ste tempo určite držať nechceli.
V galérii si pozrite fotografie z ciest:
Čím to je?
Človek väčšinou chľastá preto, aby zabil nejakú prázdnotu. Úspešný alebo šťastný človek určite nemá túžbu sedieť a liať do seba vodku. A to je záležitosť historická, stará celé stáročia. U nás sa tiež pije, ale toto je úplne iné, tam sa bežne pije do nemoty. A je jedno, či je to traktorista alebo vedecký pracovník. Ja k alkoholu vzťah nemám, takže je pre mňa spolužitie s nejakým takým opitým dobytkom napríklad v malej chalúpke uprostred hôr utrpenie.
Takže je lepšie podnikať všetko na vlastnú päsť?
Ja tomu hovorím anjelský sprievod. Niekedy totiž nemá logiku, z akých vecí vyviaznete. Občas som bol z rôznych situácií vystresovaný, ale pocit ohrozenia som nemal. Nikdy mi neukradli ani zápalky. Toto, samozrejme, často ovplyvňuje aj vaša povaha. Buď si povedia, že takého chudáka skrátka neokradnú, alebo že to je taký sympatický dedko, tak ho nezabijeme.
Nafúkaný americký turista s arogantným výrazom a foťákom na krku by to mal asi oveľa ťažšie. Rusko je navyše také rozľahlé, že ma často pre môj prízvuk považovali len za človeka z inej oblasti. Napríklad z Kaliningradu alebo naopak, z Ďalekého východu.
Ruština je nevyhnutná?
Určite. Najlepšie spoznáte miestnych ľudí v komunite, kde si môžete rozprávať vtipy a rodinné historky. A ak sa smejete tomu istému, čo sa vám pri preklade nestane. Koľkokrát s nejakým Buriatom alebo Tatárom nájdem lepšie porozumenie ako s polovičkou súkmeňovcov tu u nás. To, samozrejme, nesúvisí so žiadnym panslavizmom, pretože tu je slovanská DNA rozšírená asi rovnako ako v Tatársku, ale je to čisto individuálne. Ako po celom svete. Pre mnohých ľudí tu je môj humor menej pochopiteľný ako pre mnohých kamarátov v Tatársku... A ešte jedna vec. Všetky regióny som precestoval v spoločnosti miestnych ľudí. Keď jazdím po dagestánskej Machačkale s miestnym kamarátom, ktorý má v priehradke auta pištoľ, v kufri kalašnikov a pozná každého gangstra na ulici, je to niečo iné, než keď tam príde batôžkar z Prahy, vylezie na stanicu a trasie sa, kto ho prvý okradne.
A čo podobná skúsenosť?
Áno, vďaka našej prežitej hnusnej totalitnej minulosti dokážete dešifrovať veľa vecí, čo by nepochopil napríklad nejaký Francúz alebo Angličan. Záleží preto aj na veku. Však aj mladým Rusom musím často objasňovať ruské reálie, ktoré im unikajú. Dokonca nerozumejú ani niektorým ruským výrazom, napríklad profsojuznoje maslo.
Čo to je?
To nie je odborové maslo, ale horčica. Horčica bola totiž za ZSSR v závodoch všade zadarmo na stole. Oni svoju históriu nepoznajú.
Môžete si porozumieť?
Pokiaľ sa nechcete dostať do kontroverzie, veľa tém vôbec nemôžete načínať. A ľudí, s ktorými sa môžete baviť otvorene, je tak päť percent. U ostatných sa musíte mnohým veciam vyhnúť, aj keď ich považujete za kamarátov. Takže sa musíte vyhýbať druhej svetovej vojne, situácii v Európskej únii, vlastne celej histórii a politike, a často stačí poznamenať, aké hnusné majú pivo. A ani to nie, vlastne stačí len pochváliť nieč...
Zostáva vám 85% na dočítanie.