Ako začala vaša rodina chatárčiť na Skalnatej chate?

Žili sme najskôr na Zamkovského chate, kde boli moji rodičia chatári. Bol začiatok deväťdesiatych rokov a raz mama prechádzala počas túry okolo zničenej Skalnatej chaty, ktorá už bola skôr ruinou ako chatou, no napadlo jej, že by bolo zaujímavé zrekonštruovať ju. Doma to spomenula, otec sa nápadu chytil a začal vybavovať. Podarilo sa a pustil sa do trojročnej rekonštrukcie. Ja som bol vtedy žiak základnej školy a pamätám si, že keď ma otec v roku 1996 sprevádzal na prijímačky na gymnázium, povedal, že rekonštrukcia Skalnatej chaty je hotová, sťahujeme sa tam a na Zamkovského chate končíme.

Čo vy na to?

Prijal som to, ale za Zamkovského chatou mi je smutno, strávil som tam detstvo. Nechodil som do škôlky, odmalička som bol v horách medzi dospelými. Až škola ma neskôr donútila tráviť viac času dole v meste, ale každú voľnú chvíľu som trávil hore. Moje ihrisko bolo v okolí chaty, otec mi v zime robil tunely v snehu, aby som sa mohol hrať, zvyčajne som sa hral sám, keďže iné deti tam neboli. A nejako sa mi to premostilo aj do dospelosti, že sa viem zabaviť, aj keď nemám okolo seba ľudí.

Archív HN

​Pamätáte si na prvé stretnutie so Skalnatou chatou, keď už bolo jasné, že ju vaša rodina ide prevádzkovať?

Ako dnes, prvý rok nebola ani elektrina, spali sme pri sviečkach a petrolejke. Bolo treba prekopať nový vodovod, dať novú elektrinu, vybudovať čistiareň odpadových vôd.

Keby nebolo prechádzky vašej mamy, ktorá išla okolo, chata by už asi neexistovala?

Je to dosť možné, lebo všetci, čo predtým chatu videli, hovoria, že bola na spadnutie, zdevastovaná a uvažovalo sa o jej odstránení.

Prevádzka chaty sa skončila v roku 1972, urobili z nej sklad pre lanovku a aspoň nejako sa o ňu starali, ale keď zrušili funkciu skladu, chata ostala prázdna a turisti si z nej spravili záchod, bola vylámaná, porozbíjaná. V takom stave sme ju prevzali. Ale je fascinujúce, že aj tých dvadsať rokov devastácie chata vydržala.

​Od narodenia žijete na vysokohorských chatách, ale nakoniec ste vyštudovali politológiu. Prečo?

Politika ma bavila vždy, hlavne komunálna, preto ma to k politológii ťahalo napriek tomu, že som bol ukotvený vo vysokohorskej chate, v ktorej je najlepšie politiku vypustiť z hlavy. Vidieť, že život má viacero tvárí, a zo žartu hovorievam, že som najvyššie položený politológ na Slovensku.

Skalnatú chatu sa podarilo v deväťdesiatych rokoch zrekonštruovať tak, že sa v nej turisti mohli najesť, schovať sa pri zlom počasí, ale nebolo v nej ubytovanie. Prespať ste tu mohli iba vy?

Áno, spával tam hlavne otec, lebo on nevedel žiť inde. Aj keď som si prezeral fotky z jeho mladosti, tak som si uvedomil, že do Tatier prišiel v roku 1968 a už z nich nedokázal odísť. Otec začínal s atletikou vo Veľkej Lomnici, neskôr behával maratóny, bol hokejovým brankárom a na chvíľu si odbehol do ostravských Vítkovíc, za ktoré chytal. Po príchode do Tatier boli v jeho živote najvýznamnejšie Bilíkova chata, už neexistujúca chata Kamzík, potom Zbojnícka a Téryho, kde robil nosiča, neskôr začal robiť chatára na Zamkovského chate a skončil tu na Skalnatej chate, takže on bol hore od roku 1968 až do vlaňajška. Problém je, že ak nechcete zvlči...