Je známe, kedy sa začali predpovede počasia?
V roku 350 pred naším letopočtom urobil Aristoteles prvý pokus systematicky opísať počasie a napísal dielo Meteorologica, v ktorom vysvetľoval niektoré javy v atmosfére. On sa síce snažil pracovať so štyrmi živlami – oheň, voda, vzduch, zem, ale kolobeh vody opísal tak, ako ho poznáme dodnes. My si v súčasnosti možno myslíme, že sme odolní, ale stačí, keď zmokneme niekde v horách, do toho fúka studený vietor, tak odrazu pochopíme, ako nás počasie ovplyvňuje. Alebo keď nám zmrzne úroda, keď nasneží a máme problémy v doprave, vtedy si uvedomíme, akí sme závislí od predpovedí počasia. A kedysi boli ľudia omnoho viac spojení s prírodou, žili v prírode, tak sa vždy zaujímali, aké bude počasie. Už v druhom storočí pred naším letopočtom postavili v Aténach Vežu vetrov, ktorá existuje dodnes a z rôznych smerov sú na nej znázornené typy počasia, ktoré prináša vietor.
A kedy sa začalo seriózne vedecké skúmanie?
Reálna meteorológia, čiže fyzika atmosféry, sa mohla začať rozvíjať po vynájdení fyzikálnych prístrojov, lebo každá vedecká disciplína funguje tak, že ak ju chcete študovať a dobre opísať, potrebujete vstupné dáta, merania, a tie sa dali robiť až reálnymi prístrojmi.
Predtým to bolo niečo ako veštenie?
Skôr by som to nazval sledovaním toho, čo sa v prírode deje, a porovnávaním. Niečo ako ľudová štatistika. Poznáme to aj z našich dávnych pranostík, ktoré odzrkadľovali výrazné zmeny v počasí odohrávajúce sa každý rok. Keď si ľudia všimli, že začiatkom jari po nástupe teplého obdobia prišlo pomerne často zrazu náhle ochladenie, pomenovali to obdobie zmrznutých mužov, alebo ľadových mužov. Keď na jeseň prichádzali obdobia ustálenejšieho počasia, pomenovávali to babie leto, indiánske leto, sledovali tiež, čo sa podľa kalendára deje v čase sviatkov svätých. Dodnes stále platia pranostiky, ktoré sa viažu k teplotným odchýlkam, singularitám, typická singularita je napríklad vianočné oteplenie. Jednoducho počasie predvídali podľa toho, čo zažili v rovnakom období v minulosti.
Ktoré boli prvé naozajstné prístroje?
V 17. storočí už začala byť dostupná technika, ktorú by sme mohli nazvať prístrojmi na meteorologické merania teploty, tlaku, a vtedy sa už mohla začať meteorologická veda serióznejšie vyvíjať. Veľmi dôležitý pre meteorológiu bol vynález telegrafu v roku 1837.
Telegraf? Na čo bol dôležitý pre meteorológov?
V čase vynájdenia telegrafu sa dosť rozširovali meteorologické pozorovania, lenže na to, aby s údajmi z nich vedel niekto niečo urobiť, potrebovali odpozorované dáta ako teplota, tlak, dážď, búrka poslať niekam, kde ich zozbierajú. To sa dalo robiť až po vynájdení telegrafu, bez neho by sa meteorológia ďalej nepohla.
Existujú záznamy, kedy začali vznikať aj prvé siete meteorologických staníc?
Keď vynašli prvé tlakomery, teplomery a ďalšie prístroje, tak začali vznikať aj meteorologické stanice. Prvá sieť meteorologických pozorovaní bola v Toskánsku v roku 1652 a zo začiatku počasie pozorovali lekári alebo ho sledovali pri školách, cirkevných inštitúciách. Keď sa lekár zaujímal o prenos chorôb a predpokladal, že sa prenášajú vetrom, tak sledoval počasie a zapisoval ho. Tak to bolo aj u nás, na Slovensku máme prvé záznamy o pozorovaní od lekára Prešovskej župy Adama Raymana z roku 1716, ktorý meral stav počasia reálnymi meteorologickými prístrojmi a zapisoval svoje zistenia. Teraz máme všade očkovaciu tému a pri ňom je zaujímavé, že pravdepodobne ako jeden z prvých na svete robil experimenty s očkovaním. Vtedy boli veľmi rozšírené kiahne, ktorými sa nakazilo jeho dieťa, tak výťažok z jeho vyrážky natrel do rany druhému svojmu dieťaťu, čo je považované za jedno z prvých úspešných „očkovaní“. On vlastne položil základy prvej tzv. variolizácie. A ten istý človek robil aj prvé meteorologické merania na našom území....
Zostáva vám 85% na dočítanie.