Mestá od New Yorku po Šanghaj môžu zažívať pravidelné záplavy, pretože hladiny morí stúpajú rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Ľadovce od Himalájí po Antarktídu sa rýchlo topia. A rybolov, ktorý živí milióny ľudí, sa obmedzuje.
To sú podľa najnovšej správy medzivládneho panelu OSN pre zmenu podnebia (IPCC) len niektoré z vplyvov, ktoré už emisie skleníkových plynov vyvolali v oceánoch a zamrznutých oblastiach planéty.
Správa, na ktorej pracovalo 100 vedcov z 36 krajín, je pritom unikátom. „Vôbec prvýkrát sme vypracovali správu, ktorá skúma najvzdialenejšie kúty Zeme, od najvyšších pohorí v odľahlých polárnych oblastiach až po najhlbšie oceány. Zistili sme, že dokonca a najmä na týchto miestach je zmena klímy spôsobená človekom zrejmá,“ povedal Ko Barrett, podpredseda IPCC.
Je to len posledný vedecký dôkaz toho, že otepľovanie vyvolané človekom rýchlo unáša planétu po nezmapovanej ceste. Vedci tvrdia, že určité následky – napríklad zvýšenie hladiny morí – už nemožno zastaviť.
Sú však jednoznační v tom, že napriek napáchaným škodám má ľudstvo stále na výber.
Prijatie rýchlych opatrení na ukončenie závislosti globálnej ekonomiky od fosílnych palív môže podľa nich odraziť niektoré z najhorších predpokladaných vplyvov. Alebo pokračujme po ceste, po ktorej ideme, do sveta, ktorý bude oveľa nehostinnejší ako ten, v ktorom žijeme.ň
Menej vody a kvalitné tovary
Klimatológovia preto pripomínajú, akými vlastnými životnými rozhodnutiami môžeme ako jednotlivci najviac pomôcť našej planéte v tejto kríze. Základom spomaľovania klimatickej zmeny je zníženie emisií skleníkových plynov do atmosféry. Emisia fosílneho oxidu uhličitého (CO2) sa podieľa na klimatickej zmene asi 50 percentami.
Veľkým zdrojom emisie tohto plynu je výroba elektriny a tepla. „Spotrebu energie môžeme znížiť takým riešením obytného domu, aby v zime bolo potrebné menej kúriť a v lete menej klimatizovať. Spotreba teplej vody sa dá znížiť pákovými vodovodnými batériami a vhodnou sprchou. Aj umývanie riadu v kuchyni sa dá optimalizovať tak, aby bola spotreba teplej vody čo najmenšia. Elektrickú energiu ušetríme výmenou všetkých spotrebičov za úsporné, týka sa to najmä chladničky a žiaroviek,“ uvádza klimatológ Milan Lapin.
Nie je tajomstvom, že ďalším prehreškom je individuálna doprava. „Každodenné používanie výkonného automobilu pre jednu osobu tam, kde sa dá ísť MHD, na bicykli alebo pešo, je najhorším riešením. Dopravu nepriamo obmedzíme tak, že nekupujeme tovary dovážané na Slovensko z veľkej vzdialenosti,“ pokračuje Lapin.
A do tretice ide o výrobu tovarov, teda priemysel. Na výrobu lacných tovarov s krátkodobou lehotou používania sa spotrebuje rovnaké množstvo surovín a energie ako na výrobu drahších, ale kvalitnejších tovarov s niekoľkonásobne dlhším používaním. Kupovaním kvalitných a opraviteľných tovarov teda ušetríme veľké množstvo energie, teda aj emisie fosílneho CO2.
Skromnosť ako nový trend
Takmer 25-percentný podiel na globálnom otepľovaní má zase emisia metánu (CH4), ktorý vzniká pri niekoľkých ľudských činnostiach. Mali by sme preto znížiť spotrebu ryže a hovädzieho mäsa.
Ak znížime spotrebu aj iného druhu mäsa na dve až tri hlavné jedlá za týždeň, tak zredukujeme aj emisiu fosílneho CO2, lebo pri produkcii mäsa je vyššia potreba energie a dopravy ako pri produkcii rastlinnej potravy s rovnocennou výživovou hodnotou.
Používaním kvalitných tovarov a redukciou spotreby energie obmedzujeme aj banskú činnosť. Rovnako je dôležitá aj redukcia odpadu, hlavne biologického, ktorý sa dá tiež kompostovať.
Aj klimatológ Pavol Faško si myslí, že byť skromnejším by sa malo v bohatších častiach sveta stať novým trendom rozumne uvažujúceho človeka. „Toto všetko však treba konať v kontinuite ekonomického vývoja. Čo nie je jednoduché. Ideálne by bolo meniť spotrebiteľské prístupy, ale bez ekonomických otrasov,“ hovorí.
Klimatickú zmenu spomaľuje aj udržiavanie vegetácie a výsadba nových stromov. To zvýši zachytenie CO2 z atmosféry a prispeje tak k zvyšovaniu obsahu uhlíka v pôde.
„Tento efekt však na celej Zemi môže dosiahnuť maximálne jednu miliardu ton uhlíka ročne, kým človekom emitované množstvo fosílneho uhlíka je 10 miliárd ton ročne, 1,5 miliardy ton uhlíka ročne v dôsledku zlikvidovaných tropických lesov a emisia CO2 a CH4 spod topiaceho sa permafrostu a CH4 z otepľujúceho sa morského dna v polárnych regiónoch v zatiaľ neznámom množstve ročne,“ upozorňuje Lapin.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.