„Dámy a páni, sme tesne pred pristátím,“ hlási pilot v lietadle, ktoré nás dopravuje do hlavného mesta Kazachstanu. Astana aj z tej výšky žiari do diaľky. Veď ani nemá žiadnu konkurenciu. Okolo nej sú len ľudoprázdne stepi, rozľahlá krajina s niekoľkými osamelými jazerami. Po ľudskej činnosti ani pamiatky. Vlkov je tu viac ako ľudí. Niet divu, že si Sovieti vybrali práve túto rozľahlú pustinu na ukrytie gulagov, vesmírnych programov i testovanie jadrových zbraní.

Ale pozastavme sa najprv pri dlhej genéze mesta. Patrí k najmladším vôbec, ale už stihlo vystriedať niekoľko mien. Prapôvodne sa Astane hovorilo Akmolinsk. V roku 1961 sa meno (inšpirované panenskou pôdou) zmenilo na Celinograd. Rok po získaní nezávislosti na Sovietskom zväze (bola vyhlásená 16. decembra 1991) dostalo mesto kazašské meno – Akmola. Už ste stratení? Ešte nekončíme.

V roku 1997 vtedajší prezident (fakticky skôr diktátor) Nursultan Nazarbajev vyhlásil Akmolu za hlavné mesto. A doslovne ju tak aj pomenoval – Astana v preklade znamená „hlavné mesto“.

Nastupujúci prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev potom v roku 2019 navrhol premenovanie hlavného mesta na Nur-Sultan. Ako symbol veľkej vďaky veľkému diktátorovi. V septembri 2022 sa Kazachstan vrátil k označeniu Astana. Okrem iného preto, že krajina sa Nazarbajevovho odkazu snaží postupne zbavovať.

Rýchlovlaky cez Strednú Áziu aj zbližovanie Uzbekov a Kazachov so Západom. Ako Hodvábna cesta vstáva z popola?